100 rokov pred inými mestami: Takúto vzácnu a pritom obyčajnú vec máme v Bratislave rovno pod nosom

Električková doprava je dôležité dedičstvo tohto mesta. Jej využívanie či nevyužívanie bude kľúčové pre budúci rozvoj Bratislavy.

História bratislavskej električky siaha viac ako 120 rokov dozadu. V časoch, kedy ešte v Prahe a mnohých iných európskych metropolách fungovala doprava na báze konských železníc, v Bratislave sme sa už vozili na modernej električke.

Svoju prvú električkovú linku Prešporok s veľkou pompou otvoril 27. augusta 1895. Už od rána magistrát prednášal príhovory a o 12 hodine za zvukov hudby odviezol slávnostné vyzdobený vozeň prvých cestujúcich. Podľa spočítaných lístkov ich za prvý deň prevádzky bolo až 2468.

Už v januári nasledujúceho roku pod vplyvom električkovej dopravy zanikli omnibusy – koče, ťahané koňmi, ktoré v meste zabezpečovali dopravu po niekoľko dekád.

Starší obyvatelia Bratislavy si však pamätajú aj časy, kedy bolo možné “zaskočiť si” električkou  hoc i na kávu do Viedne. Takzvaná Viedenská električka, ako sa jej hovorovo vravievalo, síce nebola klasickou električkou, no v oboch mestách bola začlenená do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívala lokálne dráhy. Po Mníchovskej dohode Petržalku obsadili Nemci a spojenie postupne zaniklo.

Električková doprava je dôležite dedičstvo tohto mesta a napriek dlhým debatám o metre, to vyzerá nakoniec tak, že pre Bratislavu bude i do budúcnosti nosným systémom mestskej dopravy. A podľa nás je to tak dobre.

Aj keď to možno nie je na prvý pohľad zjavné, jej využívanie či nevyužívanie bude pre budúci rozvoj mesta kľúčové. Koniec koncov ukazujú to aj skúsenosti z iných svetových metropol. Niekoľko príkladov za všetky nájdete v nasledovných riadkoch.

Mestá, kde električky (takmer) zanikli

V mnohých svetových metropolách električková doprava úplne zanikla, aj keď v nich predtým mala dlhú tradíciu. Ustúpila automobilovej doprave či podzemnej železnici. Takmer úplne sa vytratila z krajín ako Francúzsko, Veľká Británia, Dánsko či Španielsko, ako aj z väčšiny severoamerických miest. Celkom zmizla napríklad z austrálskeho Brisbane či zo Sydney, aj keď toto mesto malo svojho času najväčšiu električkovú sieť na svete.

View_from_Piccadilly_Station_approach,_Manchester_-_geograph.org.uk_-_733658
Prvá fáza výstavby novej trate električky v blízkosti Manchester Piccadilly, 1991. Zdroj: Wikimedia, CC 2.0, Autor: Dr Neil Clifton

Podobné kroky sa však časom ukázali ako neprezieravé. Najmä vo veľkých mestách vzrástlo znečistenie, úroveň hluku a smogu, dopravné zápchy či problémy s parkovaním. Aj výstavba podzemných dráh občas narazila na problémy – napríklad rezervoáre podzemnej vody či archeologické pozostatky. Nehovoriac o tom, že podzemné priestory sú nákladné nielen na vybudovanie, ale aj údržbu. Vyžadujú napríklad neustály monitoring z hľadiska bezpečnosti.

Práve preto sa už od konca 70. rokov začali mestá k električkovej doprave vo veľkom vracať. Manchester spustili svoje električkové siete v roku 1992. Štrasburg v roku 1994, Birmingham v roku 1999 a taký Londýn uviedol električky do prevádzky až v roku 2000, po 48 rokoch, čo vôbec nepremávali. Dá sa povedať, že z tohto pohľadu je Bratislava sto rokov pred všetkými mestami.

Ako vďaka električke ožilo slávne francúzske mesto

Dobrým príkladom, ako môže električka zvýšiť kvalitu života obyvateľov, je francúzske, prístavné mesto známe najmä produkciou vína. Medzinárodný obchod s touto komoditou sa zaslúžil na najväčšom rozmachu historickej časti mesta, ktoré dnes patrí k pamiatkam na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Po významnom obchodnom prístave sa električky premávali už od roku 1880 a po druhej svetovej vojne prepravovali až 160 tisíc cestujúcich denne. Po roku 1958 sa však prevádzka električkovej siete ukončila. Jedným z argumentov bol, že táto forma dopravy brzdí pohyb automobilov.

1200px-XDSC_7576-tramway-Bordeaux-ligne-B-place-des-Quinconces
Ligne B à Quinconces. Zdroj: Wikimedia, CC 3.0, Autor: Pline

Bordeaux sa k električkám vrátilo takmer o pol storočie neskôr – v roku 2003. Za zmienku stojí, že trať bola v určitých častiach z estetických dôvodov budovaná tak, aby bola napájaná zo zeme, z dôvodu, aby turistom elektrické vedenia nezavadzali pri výhľade na historické pamiatky starého mesta.

Dopady na kvalitu života sa prejavili oveľa významnejšie, ako by sa dalo čakať. Električkové trate preusporiadali mesto a upriamili pozornosť na úplne nové verejné priestory, ktoré sa začali prirodzene rozvíjať či už na prácu alebo život.

Mnohé časti starého mesta sa odhlučnili a zbavili aút. Ulice sa spriechodnili a zastávky električiek sa stali prirodzenými centrálnymi bodmi, kde sa stretáva verejnosť. Vyrástli okolo nich nové kaviarne, obchody či bary. Miesta, kde sa zastavia študenti po ceste z univerzít.

Električka ako liek na ťažkosti rýchlo rastúceho mesta

Súčasný Hongkong si so sebou nesie typické neduhy veľkého mesta zasadeného v rozvíjajúcej sa krajine s rýchlym ekonomickým rastom. Nesmierne predražené bývanie v centre mesta, zlá dostupnosť do centra, množstvo súkromných investorov, ktorí sú nejednotní a presadzujú skôr vlastné záujmy na úkor logického územného plánovania.

Aj preto vedenie mesta prišlo s návrhom vybudovať do roku 2020 na jednom z najväčších nábrežných promenád sveta modernú električkovú trať. Ako ekologickejšiu a efektívnejšiu alternatívu k súčasnej nesúrodej doprave, ktorá by tieto problémy mohla aspoň čiastočne vyriešiť.

Hong-Kong-MUDstudios-after-1460
The Dragon Tram. Zdroj: Academyofurbanism.org.uk, CC 4.0

Dračia električka, ako ju architekti pomenovali, má byť novou chrbticou Hongkongu, ktorá poslúži nielen turistom, ale aj vlastnému, prevažne starnúcemu obyvateľstvu ako rýchla a ľahko dostupná forma dopravy.

Pre mesto predstavuje takýto projekt obrovský potenciál rozvoja. Nejde pritom len o budovanie dopravného systému. S výstavbou siete súvisí masívny rozmach okolitej infraštruktúry: nové verejné priestory, obchody, zeleň, verejné služby, wi-fi prístupové body, nabíjacie stanice pre elektromobily, požičovne mestských bicyklov, zberné koše a množstvo ďalších vecí.

Možnosti sú prakticky neobmedzené a záleží len od šikovnosti mesta a jeho obyvateľov, ako sa chopí svojej šance. Či už v Hongkongu alebo v Bratislave.

Kam ďalej?

Pozrite si naše princípy tvorby novej štvrte