Ako vytvoriť z mesta živú komunitu

Mesto je ako hocijaký živý organizmus funkčné vtedy, ak jeho jednotlivé časti komunikujú. Nie sú izolované a energia medzi nimi voľne prúdi.

Zdroj: Adobe Stock
Zdroj: Adobe Stock

Najčastejším zlým príkladom dizajnovania dnešných miest je cesta z práce domov. Práca, domov – a nič medzi tým.

Ak sa ľudia ráno ponáhľajú z domu do práce a potom naspäť, ich deň sa začína aj končí stresom a prácou. Komunikácie, ktoré spájajú obytné zóny s biznisovými štvrťami, sú nosným pilierom nielen amerických predmestí, ale aj Bratislavy.

Samozrejme, je potrebné, aby sa človeka dostal z práce domov načas, ale ak je mesto postavené len na týchto základoch, stráca sa z neho ľudská energia a zvyšné časti sú počas určitých častí dňa vyľudnené.

Magazín Monocle v téme venovanej tvorbe životaschopnej komunity zostavil v spolupráci s architektmi zoznam desiatich vecí, ktoré ak mesto vyrieši, stane sa platformou pre životaschopnú komunitu, ktorá ho bude nielen obývať, ale v ňom aj rada žiť.

Tieto kľúčové elementy sú:

  1. Prírodné jazerá s možnosťou kúpania
  2. Výškové variácie budov a rôznorodé architektonické štýly
  3. Služby dostupné kedykoľvek
  4. Vychytené bary a kaviarne
  5. Zvlnený terén
  6. Električky, električky, električky
  7. Množstvo peších zón a ciest pre cyklistov
  8. Politika mesta podporujúca malé miestne podnikanie
  9. Otvorené okná namiesto klimatizácií
  10. Miestne iniciatívy podporujúce lokálne pestovanie a predaj potravín

Bratislava má predpoklady na to, aby sa podľa týchto elementov stala ideálnym mestom pre život.  Predpoklady však sú len základom existencie jednotlivých komponentov. Pomôcť k tomu má aj Lido.

Z definície, ktorá bola popísaná na začiatku článku, spĺňa aj ten žiadúci element vytvoriť na ceste medzi domovom a prácou zónu, ktorá umožní oddych, stretávanie sa, šport, zábavu aj prírodu.

Mimochodom, architekti, ktorí sa podieľali na materiáli v magazíne Monocle tvrdia, že ak sa má mesto stať bezpečným aj pre deti, tak nestačí budovať len cyklistické trasy, ale poprepájať aj pešie zóny do rozumného celku.

V niektorých mestách sa tým podarilo eliminovať rannú dopravnú špičku, keď rodičia pred prácou museli voziť svoje deti do školy.

Ak ich môžu vysadiť na začiatku pešej zóny, kde nie sú žiadne autá, sú tam bezpečné a samozrejme vizuálne pekné prvky, tak aj cesta do školy sa môže pre deti zmeniť na príjemnú rannú prechádzku a nie dopravný stres na preplnených cestách.

Iný spôsob, ako urobiť kontakt chodcov a áut bezpečnejší, použili pri ženevskej stanici Gare de Cornavin.

Odstránili všetky rýchlostné limity aj dopravné značenia. Výsledkom je, že autá si museli začať dávať lepší pozor na chodcov a prirodzene spomalili. Chodci urobili to isté.

Výsledkom je situácia, keď ľudia pohybujúci sa v danej oblasti prirodzene spomalili svoje tempo a začali venovať väčší pozor na to, čo sa deje v ich okolí.

Pridaj komentár