Bratislava na starých fotografiách: Prečítajte si, ako sa vyvíjala za posledných 100+ rokov

Myslíme si, že Nové Lido je jeden z kľúčových projektov, ktoré môžu premeniť hlavné mesto na modernú európsku metropolu a dať dunajským nábrežiam v živote mesta nový rozmer. Pri hľadaní, ako tento cieľ dosiahnuť harmonickým spôsobom, je potrebné poznať dôležité momenty histórie rastu a plánov ľudí pred nami.

 

horvat116

Bratislava za posledných 130 rokov prešla nesmiernou premenou. Prerástla historické jadro a rozšírila sa do všetkých kútov okolia, kde pohltila viacero satelitných obcí. V uliciach sa objavili električky, automobily, pribudli mosty cez Dunaj, ktorý vždy bol dôležitou súčasťou identity mesta, vzniklo a zaniklo mnoho továrni, zmenilo sa niekoľkokrát spoločenské zriadenie, aj národnostné zloženie mesta.

Pozreli sme sa na vývoj Bratislavy za posledných viac ako sto rokov, práve preto, že toto obdobie sa podpísalo na tvári mesta najvýraznejšie. V nedávnej minulosti môžeme objaviť správne recepty na veci, ktoré už niekedy fungovali, a vidieť aj trendy a procesy, ktoré presahujú krátkodobý pohľad denného manažmentu projektov. 

Výber týchto udalostí je samozrejme subjektívny – môže sa vám zdať podstatnejšie to či ono, možno by ste niečo narozdiel od nás vypustili, iné pridali.

My sme vybrali udalosti rozvoja Bratislavy, ktoré sú dôležité z nášho pohľadu – veľké celky, ktoré dali vzniknúť celým novým štvrtiam, pretože rovnako veľkou a podstatnou štvrťou bude aj Nové Lido.


1890: Štúrova

Bratislava sa menila storočiami z hradiska na kopci na mesto “okolo hradného kopca”. Jeden z výraznejších zásahov do tohto konceptu sa udial v roku 1890, po výstavbe železného mosta. Zrazu staré mesto dostalo “obchvat” v podobe Štúrovej ulice.

V čase svojho vzniku sa Štúrova ulica volala Barossova, po uhorskom ministrovi obchodu a dopravy, ktorý sa zaslúžil o výstavbu mosta.

Ešte v stredoveku na tomto mieste boli iba záhrady, neskôr len málo významná poľná cesta. Rozvoj tejto časti odštartovala až stavba železného Mostu Františka Jozefa (predchodca Starého mosta) v roku 1890 a aj vybudovanie prvej elektičkovej trate o päť rokov neskôr.

Postavením mostu tu vzniklo jediné pevné prepojenie na petržalskú stranu na najbližších 80 rokov.

Maren_pohl_072r
Takto vyzeralo dnešné Šafárikovo námestie na začiatku 20. storočia.

Okolo roku 1900: Vznik novej časti Starého Mesta

Pozornosť, ktorá sa upriamila na miesto dnešnej Štúrovej ulice, umožnila vzniknúť celkom novej radiále, ktorá už obchádzala historické jadro mesta a spájala most cez Námestie SNP so Štefánikovou ulicou.

V okolí čerstvého koridoru sa začalo intenzívne stavať. V tomto období vznikli úplne nové ulice s blokovou zástavbou, napríklad Tolstého, Mateja Bela, Gunduličova či Sládkovičova a potom ďalšie úplné nové obytné štvrte až v oblasti Šancovej, ale aj na východe mesta v lokalite Ondrejského cintorína či od Lazaretskej ulice smerom k Dunaju.

horvat101
Ak si chcete predstaviť, čo môže byť Nové Lido, predstavte si štvrť postavenú vďaka Štúrovej ulici. Táto štvrť kedysi výrazne zmenila dynamiku mesta, spojila dokopy oddelené časti Bratislavy. Rovnaký prípad bude aj Nové Lido, ktoré prepojí Staré Mesto, novú štvrť okolo Nív a Eurovey a Petržalku v jeden celok. Foto: Občianske združenie Bratislavské rožky

20. a 30. roky: Pokus o posun centra mesta preč od Dunaja

Medzivojnové obdobie prinieslo Bratislave intenzívny stavebný ruch, postavilo sa až 25-tisíc nových bytových jednotiek. Výstavba sa načas spomalila až príchodom hospodárskej krízy v 30. rokoch, ktorá sa podpísala aj na Bratislave.

V polovici 20. rokov východnú hranicu mesta vymedzovali Karadžičova ulica a Dostojevského rad, na severe železnica, Jaskov rad a Koliba, na juhu Dunaj a na západe Horský park a Lafranconi. Začali vznikať periférne kolónie, napríklad v Trnávke, Prievoze či Petržalke.

Na spomínanej osi od Šafárikovho námestia cez Štúrovu ulicu až po Námestie SNP vznikali tie najhonosnejšie a najmodernejšie budovy mesta, napríklad prvý bratislavský “mrakodrap” Manderlák, revolučná funkcionalistická budova bývalej Mestskej sporiteľne od architekta Juraja Tvarožka, družstevné domy architekta Emila Belluša, Palác Tatra banky (v súčasnosti Ministerstvo kultúry) architekta Milana Michala Harminca a ďalšie.

V týchto rokoch vzniklo aj Lido, populárne prírodné kúpalisko na Dunaji, ktoré definitívne zaniklo až v roku 1993.

Bratislava začala získavať podobu veľkého mesta. V územnom pláne mesta z roku 1929 sa počítalo s nárastom počtu obyvateľov až na úroveň 300-tisíc obyvateľov a ďalším rozvojom mesta severovýchodným smerom.

Centrum mesta sa malo posunúť približne na úroveň Radlinského a Krížnej ulice a rátalo sa s novým centrálnym bulvárom smerom k novej železničnej stanici.

horvath_089
Nové centrum mesta (po rozvoji mesta od Štúrovej) malo byť približne na úrovni Krížnej ulice – tento plán sa však nikdy nepodarilo naplno realizovať. Dunaj si centrum “pritiahol” naspäť. Na fotke je Trnavské mýto v 30. rokoch – dnes tento charakter nemá, no z tejto starej fotky je jasnejšie, že malo ísť o súčasť nového centra. Foto: Občianske združenie Bratislavské rožky

40. a 50. roky: 500 bytov a paneláky

Vojnový Slovenský štát výraznejšiu stopu na Bratislave nezanechal, azda s výnimkou športovísk. Kvôli anexii Petržalky sa vybudovali napr. kúpalisko Tehelné pole, postavil sa štadión Tehelné pole a aj hokejový štadión (zatiaľ nezastrešený). V plánoch bolo zbúranie židovského geta, a dokonca aj samotného hradu, ktorý mal nahradiť veľkolepý projekt univerzitného mesta. K realizácii už prísť nestihlo, domy v podhradí sa zbúrali neskôr a hrad sa v 60. rokoch začal opravovať.

Plánovala sa aj veľkolepá prestavba Námestia slobody („Sahary“) a okolia na vládnu štvrť. Súťaž stihla prebehnúť, ale projekt sa rovnako nikdy nerealizoval (postavilo sa iba dnešné Ministerstvo financií na Kýčerského ulici). 

Po vojne sa definitívne rozhodlo, že Bratislava napriek excentrickej polohe naďalej ostane hlavným správnym strediskom Slovenska. V roku 1946 vznikla takzvaná Veľká Bratislava pričlenením Dúbravky, Lamača, Petržalky, Prievozu, Rače, Vajnor a Devína.

Nástup nového režimu po roku 1948 od základu zmenil princípy fungovania spoločnosti. Nová bytová výstavba bola direktívne riadená a plánovaná. V 50. rokoch vznikla v lokalite Nivy najstaršia sídlisková časť v Bratislave – 500 bytov, tvorená z tehlových, trojposchodových stavieb. V roku 1955 sa postavil na Kmeťovom námestí prvý panelák v Bratislave.

horvat062
V rokoch 1958-1961 vzniká na Račianskej ulici prvé panelákové sídlisko Februárka. Foto: Občianske združenie Bratislavské rožky

60. roky: Výstavba Ružinova, súťaž na Petržalku

Ak je dnes Nové Lido kľúčovým územím pre ďalší rozvoj Bratislavy, v 60. rokoch bol v podobnej situácii dnešný Ružinov. V tom čase tu vznikal veľký a dôležitý projekt – štyri sídliská s bytmi pre 60-tisíc obyvateľov. Mesto sa začalo rýchlo rozrastať. Ľudia, ktorí sa ešte nedávno sťahovali na kraj mesta do lokality 500 bytov, už viac nebývali na periférii.

Už v 60. rokoch sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie Petržalky, kde sa plánovalo vytvoriť obytné územie pre 100-tisíc obyvateľov. Súťaž vzbudila veľký rozruch, zapísalo sa 310 účastníkov z 28 krajín. Išlo o najväčšiu urbanistickú súťaž, aká sa v Československu realizovala.

Medzi návrhmi bolo viacero mimoriadne zaujímavých, zaujali napríklad Američania, Rakúšania či Japonci. Po roku 1968 však nastúpila normalizácia, výsledky súťaže neboli uznané a realizoval sa projekt tak, ako ho poznáme dnes.

Scan-1
Výstavba Ružinova. Foto: Občianske združenie Bratislavské rožky

70. a 80. roky: Bratislava na druhom brehu

Koniec 60. a začiatok 70. rokov priniesli kontroverzné rozhodnutie, ktoré navždy zmenilo tvár mesta. Realizoval sa projekt Mosta SNP, na jednej strane inžiniersky a technicky jedinečnej stavby, na strane druhej kvôli jeho umiestneniu bola zbúraná veľká časť historického centra, vrátane hodnotných pamiatok – synagógy, mestského pivovaru a Brauneckerovho paláca. V ďalších etapách napojenia mosta na mestské trasy bolo zbúrané v podstate celé Suché mýto a okolie.

V 70. rokoch  sa ťažisko výstavby presunulo na severozápad mesta. Panelové domy začali pribúdať v Karlovej Vsi a od 80. rokov aj v Dúbravke.

Petržalka, najväčšie sídlisko v strednej Európe sa začalo stavať v roku 1973. Asanácii padli za obeť rodinné domy, aj povestné petržalské marhuľové sady. Noví obyvatelia sa do prvých panelových domov sťahovali po štyroch rokoch od začatia výstavby.

Počet obyvateľov Bratislavy sa len v priebehu 40 rokov zdvojnásobil, oproti roku 1890 narástol až šesťnásobne.

horvath_070
Dávno predtým, ako sa začalo s výstavbou panelového sídliska, boli pre petržalskú stranu Dunaja charakteristické marhuľové sady – na Lide marhuliam určite chceme vzdať hold a vytvoriť im priestor. Foto: Občianske združenie Bratislavské rožky

1990 – 2010: Biznis centrá, satelitné obce a shopping

Po Nežnej revolúcii sa končí obdobie centrálne plánovaného hospodárstva a štartuje sa transformácia ekonomiky na trhovú, čo sa odzrkadľuje v ďalšom vývoji mesta. Prakticky okamžite sa zastavuje výstavba panelových bytov.

Zmena ekonomických pomerov v 90. rokoch si žiada nové typy stavebných projektov. Mnohé prosperujúce podniky z čias socializmu zanikli. Pracovná sila sa viac orientuje do služieb, preto rastie potreba kancelárskych priestorov a začínajú sa budovať prvé biznis centrá.

Po ustálení pomerne divokého obdobia 90. rokov, zaznamenala čoraz rýchlejšie rozvíjajúca sa Bratislava príliv zahraničných investorov. Vznikajú prvé veľké nákupné centrá – Polus City Center, Aupark, OC Danubia či Avion Shopping Park.

Centrum mesta sa zahusťuje kancelárskymi budovami, no bytové priestory za týmto vývojom zaostávajú. Aj keď značná časť obyvateľstva do hlavného mesta dochádza, rast počtu obyvateľov centra mesta sa prakticky zastavil. Ľudia sa sťahujú na perifériu, okrem satelitných obcí a mestečiek, sa do módy dostáva aj bývanie v prihraničných obciach v Rakúsku a Maďarsku.

Business_Center_Apollo_I_(9.2.2007)_-_panoramio
Po revolúcii sa pracovná sila viac orientuje do služieb, preto rastie potreba kancelárskych priestorov a začínajú sa budovať prvé biznis centrá. Foto: tomi.cc, panoramio.com

2010 – 2025: Späť do centra

Možno si to neuvedomujete, no keď sa o desiatky rokov niekto spätne pozrie na dnešok, povie, že sme žili v krásnej dobe, v dvoch dekádach renesancie centra.

Rozvoj mesta smeruje znova naspäť do centra, Bratislava práve v týchto rokoch získava pevný “veľkomestský” bod a pulzujúce centrum.

V najbližších rokoch by mala centrálna oblasť narásť asi päťnásobne. Dokončia sa rozpracované projekty, pribudne nové bývanie, vybavenostné aj administratívne funkcie. Na rozdiel od predošlých dvoch dekád sa naopak presmeruje pohyb nového obyvateľstva smerom do centra, nie von z neho.

Rozsiahle územie od Dostojevského radu až po Košickú ulicu sa stáva rozšíreným centrom mesta.

V areáli Teplárne má vyrásť projekt Sky Park podľa štúdia slávnej britskej architektky Zahy Hadid. Projekt Twin City zase prepojí novú autobusovú stanicu a areál bývalého podniku Kablo, kde už dnes stoja prvé budovy s tehličkovým obložením.

Pri moste Apollo už stihlo vyrásť Panorama City, za ulicou Košická sa má postaviť projekt Klingerka.

Obrovský potenciál nábrežia bol dlhodobo ignorovaný, no na jednom z najdôležitejších území mesta dnes opäť prebieha intenzívny rozvoj. Nákupné centrum Eurovea otváralo svoje brány verejnosti 26. marca 2010. Celý projekt vznikal s ambíciou rozšíriť centrum mesta o nové kvalitné priestory, a s ohľadom na súčasné počty dennodenných návštevníkov promenády sa ukazuje, že sa tento zámer zrejme naplniť podarilo. Momentálne je naplánovaná Eurovea 2 – rozšírenie projektu smerom k mostu Apollo.

A samozrejme do tejto časti centra patrí aj Nové Lido –  myslíme si, že v budúcnosti to bude najdôležitejšia časť mesta a jeho centra, ktorá “preleje” ľudí na druhý breh a spojí Petržalku so zvyškom mesta do jedného celku.

nove_lido_0012

nl_anketa_0162
Nové centrum mesta sa začalo rozvíjať vybudovaním projektu Eurovea a pokračuje ďalšími developerskými aktivitami v blízkosti. Nové Lido bude jeho dovŕšením, a búdúcou vstupnou bránou do centra Bratislavy.

2025 – 2040: Dospelosť

Poďme ale troška do budúcnosti.

Bratislava má všetky predpoklady na to, aby sa stala plnohodnotnou európskou metropolou. V druhej polovici 20. rokov 21. storočia sa stane mestom, ktoré si bude vedomé vlastnej identity, nájde svoje vyjadrenie a integritu. Otvorí sa viac svetu, objaví medzinárodný turizmus aj medzinárodný biznis.

Krásavica na Dunaji v tomto období dozrie, prekoná svoje detské choroby a jej osobnosť sa vyformuje do obdobia dospelosti, uhladenosti a jemnosti.

Aj Nové Lido – zásadne – tejto premene pomôže. Projekt novej štvrte patrí ku kľúčovým víziám, ktoré určia podobu mesta a utvoria jeho novodobý charakter.

nove-lido-prva-vizualizacia-novej-stvrte (1)
Bulvár na Novom Lide.

 

Prečo história?

Sledujeme týmto popisom aj vlastnú agendu: chceme vám povedať, že Lido a sled okolitých projektov (peší most, lávky cez Einsteinovu a podobne) sú behom na dlhé trate. Rovnako ako Ružinov či oblasť za Štúrovou nevznikla za jednu noc, ale výstavba trvala dve či tri dekády, aj Nové Lido bude vznikať postupne.

Začíname a realizovať chceme veľa vecí už teraz, ale “plná verzia” tohto miesta závisí od spoločnej dohody všetkých strán – verejnosti, vedenia mesta a developera.

Sme si vedomí, že mesto by malo vznikať len na základe potreby a slobodnej spoločenskej objednávky a práve od nej sa odvíja to, ako rýchlo projekt postupuje. Veríme, že to bude, čo najskôr.

 


 

Pri tvorbe článku nám boli nápomocné napríklad aj tieto zdroje: Žalman P.: Urbanistický atlas Bratislavy, Denník N, Bratislavské noviny, Denník SME, Dulla, M. – Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, stránka Klubu ochrany technických pamiatok, výstava “Taká bola Petržalka” a Wikipedia.)