Nábrežie je výkladná skriňa mesta

Igor Marko je architekt a urbanista. Jeho londýnska firma Marko&Placemakers je jedným z viacerých ateliérov, ktoré sú zaangažované v projekte strategickej prípravy novej mestskej štvrte na petržalskej strane Dunaja. Pás zeleného nábrežia sa tak stane dôležitým verejným priestorom, ktorý doplní ďalšie kvality novej štvrte.

igor_marko

Porozprávali sme sa s ním o tom, čo je to Nové Lido, ako by nábrežie mohlo vyzerať, a prečo by Bratislava mala tejto časti územia venovať zvýšenú pozornosť.

Čo je to Nové Lido?

Je to iniciatíva, ktorá komunikuje existujúce a budúce nastavenia územia vymedzeného mostami Apollo a Starým mostom, pri Prístavnom moste a Einsteinovej. Budúce parametre rozšíreného mesta už definoval platný územný plán, ktorý vznikol pred príchodom investorov a súčasná realita vyžaduje aktualizáciu.

Neexistuje dokonalý územný plán, ktorý by za súčasných pravidiel dynamicky reagoval na dôležité zmeny a hlavne územný plán neobsahuje niektoré dôležité obsahové nastavenia, ktoré budú tvoriť nový charakter miesta.

Mesto je organický subjekt a kvalitu bude do veľkej miery určovať vzťah budúcich užívateľov k miestu. Priestorový základ musí byť dobre pripravený a vyváženie medzi reguláciou a adaptabilitou je zásadné.

Nemáme odpovede na všetko a preto sme iniciovali platformu Nové Lido tak, aby sme skôr hovorili o možnostiach. Je to odvážny začiatok a pokus stimulovať a inšpirovať všetkých zainteresovaných. Iniciatíva Nové Lido nie je petíciou ani pretláčaním názoru. Budúca transformácia nábrežia musí rešpektovať technické a regulačné limity územia.

Otvorená a systémová debata by mala spojiť odborníkov a zainteresovaných stakeholderov (vrátane investorov a vodákov). Potrebujeme zadanie, ktoré je nielen stimulujúce, ale aj postavené na finančnej realite.

Car Free London
Projekt Car Free London, koncepčná štúdia nábrežia ©Marko&Placemakers

Spolupracovali ste na viacerých riešeniach nábreží európskych miest. Je niečo, čím je nábrežie v Bratislave výnimočné?

Nábrežie v Bratislave má nevyužitý a niekedy neviditeľný potenciál. Bratislava má veľké šťastie, že nemá jednotvárne, monotónne nábrežie a viem, že mnohí budú so mnou polemizovať. Nábrežie sa vyvíjalo fragmentovane, čím vznikli charakterové priestory, ktoré sú veľmi rozdielne.

Od urbanizovaných častí ako je Eurovea, cez tradičné nábrežia ako je Vajanského, až po prírodne parky a nedotknuté časti nábrežia. Rozptyl, ktorý dve nábrežia poskytujú pre Bratislavu, je naozaj obrovský a práve v jeho diverzite vidím potenciál. Chýba nám ale kontinuita a koordinácia ďalšieho rozvoja.

Na nábreží je stále veľa zabudnutých území a práve územie bývalého Lida je jedným z nich. Je to územie v bezprostrednej blízkosti centra mesta, ale je neprístupné a ťažko využiteľné na akúkoľvek aj spontánnu aktivitu. Vyrástla nám tu kvalita, ktorú treba využiť a nie zneužiť.

Iniciatíva Nové Lido podporuje myšlienku inkluzívneho verejného priestoru prírodného parku s rekreačným využitím. Kombinácia s budúcou polyfunkčnou štvrťou za hrádzou je ideálna. Mnohé mestá takúto kvalitu umelo vytvárajú a my ju máme. Potrebujeme ju citlivo a rozumne využiť.

Nástrojom zmeny je konštruktívna spoločenská a odborná debata pod vedením mesta.

Projekt nábrežia Helsinki South Harbour ©Marko&Placemakers

 

Aký typ aktivít je pre túto časť nábrežia vhodný, aby sa zachovala jeho pointa?

Jednoznačne je to prírodná kvalita, ktorá je výnimočná. Takýto typ prírodného nábrežia v centrálnej časti mesta v Európe nenájdete. Každý priestor má istú logiku a dôvod, prečo vznikol. Nie je dobré nastaviť riešenie tohto územia len konkrétnym návrhom v zmysle, že takto to bude, páči alebo nepáči. Ľudia sa potom pozerajú na celý projekt len cez obal, bez toho, aby mali informácie o dôvodoch, limitoch a dôležitých detailoch návrhu.

Často chýba finančná realita, ktorá v konečnom dôsledku môže rýchlo premeniť efektný návrh na priemernú a nedotiahnutú realizáciu. Tá potom vedie k sklamaniu a ďalšej vlne cynizmu a nespokojnosti. Územie nábrežia je v súčasnosti prírodným a autentickým verejným priestorom, ale jeho potenciál nie je naplno využitý. Som za to, aby sa neporušila táto autenticita, a aby bol priestor určený všetkým Bratislavčanom a nielen tým, ktorý majú možnosť prekričať ostatných.

 

Existuje v prístupoch k revitalizácii nábrežia nejaký trend typický pre európske metropoly?

Spojenie rieky s mestom je vždy výnimočné a vizuálne atraktívne. Pohľadnicová panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia bola a bude scénickou pozvánkou. Rieka a nábrežie sú súčasťou identifikačnej kulisy mesta. Všetky najnovšie projekty revitalizácie alebo transformácie nábrežia pracujú s touto kvalitou a sú obsahovo postavené na komponovanom zážitkovom priestore. Takto sa vytvára možnosť dopĺňať existujúcu historickú, a vo veľa prípadoch fragmentovanú štruktúru o nové multifunkčné nábrežné zóny pre rekreáciu, kultúru alebo šport.

Okrem definovaných funkčných zón potrebujeme verejné priestory, ktoré sú otvorené voľnej interpretácii a spontánnej aktivite tak, aby sa nenarušil krehký balans slobody. Ten je pre verejný priestor fundamentálny.

V Bratislave je zaujímavý východiskový stav. Tak ako som spomínal, každá časť má iný charakter, každá je niečím špecifická. Do budúcnosti ide najmä o to, aby sa všetky časti nábrežia prepojili a dalo sa prejsť popri Dunaji kontinuálne, bez pocitu straty obsahovej alebo priestorovej kvality. Nábrežia sú ukazovateľom vitality a zároveň výkladnou skriňou mesta. Mesto demonštruje svoje sebavedomie navonok a aj dovnútra.

Projekt nábrežia Helsinki South Harbour ©Marko&Placemakers

Žijete v Londýne, ktorý je na nábrežiach Temže. Ako má Londýn uchopené spojenie mesta a rieky?

Keď sa má známi pýtajú, čo v Londýne si majú pozrieť, tak namiesto atrakcií im vravím, nech sadnú na loď a prevezú sa povedzme od London Eye až po Greenwich. Uvidia celé mesto smerom od rieky. Je to atraktívne a zaujímavé. Historicky každé mesto vznikalo od rieky, lebo tovar a ľudia prichádzali po rieke. Takže smerom od nej viete odčítať historické súvislosti, ktoré formovali mesto. Vidíte naozaj tradičné rozloženie mesta. Jeho komerčnú aj oddychovú časť.

 

Ktoré európske mesto má najzaujímavejšie nábrežie?

Pre mňa je to Bratislava. Práve preto, že je tu symbolická možnosť cez prepojené nábrežia aktivizovať urgentnú spoločenskú potrebu spojeného mesta. Veľmi ma zaujíma osud revitalizácie územia prístavu a jeho nábrežných zón. Bolo by super, keby sa zachoval jeho industriálny genius loci. Bola by to ďalšia pridaná hodnota do portfólia kvalít Bratislavy.

V Londýne sa napríklad nedá prejsť kontinuálne popri rieke. Stalo sa to historicky. Niektoré časti boli predané súkromným subjektom a tie nepustia ľudí pred rieku. Bolo to zlé rozhodnutie a teraz je ťažké prinavrátiť chodník okolo Temže pred jednotlivé budovy.

Bolo už veľa ideí, v roku 1999 aj naše štúdio prišlo s nápadom chodníka a cyklochodníka, ktorý by sa nachádzal v koridore rieky a tým by sa vytvorilo scénické prepojenie medzi západným a východným Londýnom, ktoré by bolo autentické a silné. Je to samozrejme utopická vec, pretože by si vyžadovala mnohé vyjednávania s vlastníkmi pozemkov.

Bratislava má v tomto výhodu, pretože pás okolo rieky je stále vo vlastníctve štátu resp. mesta a môže sa do budúcnosti vylepšovať. Nové Lido preto netreba vnímať ako osamotený projekt, ale ako jeden z priestorov, ktoré nakoniec vytvoria spojené nábrežie.

Pridaj komentár