Petržalčanka: Netreba veľké peniaze, stačí, aby niekto popremýšľal a prišiel sa pozrieť, ako tu beží život

Na Petržalku má asi každý nejaký názor. My sme sa však opýtali samotných Petržalčanov.

Chorvátske rameno
Chorvátske rameno ponúka Petržalčanom priestor na oddych aj šport.

Keby ste sa Bratislavčanov opýtali, čo majú radi na Petržalke, vačšina z nich by asi potrebovala chvíľu porozmýšľať a určite by ste videli nejedno zdvihnuté obočie. Možno by sa im ľahšie hľadali negatívne asociácie, než tie pozitívne.

Myslíme si však, že na Petržalku verejnosť nahliada ako na žiaka, ktorému pre pár pokazených vysvedčení ostala nálepka outsidera. Málokto si potom dokáže predstaviť, že aj štvorkár môže v niečom vynikať.

Boli sme zvedaví na to, ako Petržalku a život v nej v skutočnosti vnímajú jej obyvatelia. Tak sme sa tam vybrali a opýtali sa, čo ich na nej baví a čo nie.    

Michal

28 rokov, 9 rokov žije v Petržalke

Bývam v Petržalke už 9 rokov a vidím, ako sa za ten čas zmenila. Ako sa zo špinavého sídliska stala takmer lukratívna lokalita.

Možno to je silné prirovnanie, ale tak to cítim hlavne vďaka jej blízkosti  a napojeniu na mesto.

Veľký Draždiak
Petržalský Veľký Draždiak vytvára najmä počas letných mesiacov takmer dovolenkovú atmosféru.

Cesta do práce v centre mi trvá minimálne o polovicu kratšie ako z iných rovnako vzdialených častí mesta. Električka síce ide momentálne do bodu nula, metro nemáme, ale autobus vystačí.

Milujem Draždiak. Kto sa môže pochváliť tým, že je z domu za necelých 10 minút na pláži a môže si dať langoš, ale aj jedlo na úrovni?

Jediné, čo ma nebaví sú vnútrobloky panelákov, ktoré majú v iných častiach mesta svojské čaro, sú živé, tu zívajú prázdnotou.

Jakub

28 rokov, 2 roky žije v podnájme v Petržalke

Pochádzam z Bratislavy, no v Petržalke žijem iba dva roky.

Môj kontakt s touto časťou mesta však siaha až do 90. rokov, kedy bola spájaná s drogami, mafiou, násilnou kriminalitou a množstvom ľudských tragédií. Pamätám sa, ako nám tam rodičia zakazovali chodiť.

Pravdou je, že nás Petržalka, ako malých faganov z opačnej strany Dunaja, lákala. V “Petržke” bol skatepark, vznikal tam prvý slovenský hip-hop (prvé koncerty v DK Lúky).

Pre nás to bol úplne iný svet s odlišnými pravidlami.

Vyvýšené parteri panelákov v Petržalke
Vnútrobloky panelákov, podobne ako zvýšené parteri, sú častokrát zanedbané a bez života.

“Druhá strana” mala punc niečoho špecifického, bola to časť mesta, ktorá k Bratislave síce patrila, no zároveň bola odrezaná a vytvorila si svoju vlastnú kultúru a generáciu detí vyrastajúcich medzi panelmi.

Dnes je to úplne iné miesto. Aj keď tu bývam len krátko, všímam si viaceré zmeny, ktorými táto mestská časť prechádza. Bývam na začiatku Petržalky (pri TPD) a táto poloha má hneď niekoľko výhod.

Zrenovovaný Starý most a Most SNP sú spojnice, vďaka ktorým som v meste rýchlo, nepotrebujem auto. Všade sa dostanem na bicykli alebo pešo, pričom veľmi cením aj električku, ktorá nakoniec obe strany rieky po dlhých rokoch spojila.

Skvelé je, že v podstate všetky bežné veci dokážem vybaviť tu. V okruhu troch kilometrov mám obchody, nemocnicu, fitká, poštu, autoservis, veľké nákupné centrum a iné služby.

Okrem návštevy niekoľkých úradov, ktoré sídlia na “opačnej strane”, nemusím spraviť krok navyše. V okolí je viacero nových reštaurácií, kaviarní a iných miest, ktoré celkovú vybavenosť tejto časti mesta posúvajú na novú úroveň.

Električka v Petržalke
Električka pomohla prepojeniu Petržalky s ďalšími časťami mesta na druhej strane Dunaja.

Musím tiež povedať, že v mojom okolí nemám problém s parkovaním, a to bez ohľadu na deň v týždni alebo čas.

Aj keď nie som fanúšikom neustálej výstavby a najmä zahlcovania priestoru, nové baráky z môjho pohľadu okoliu prospeli. Na ich prízemí vznikajú  kaviarne či reštaurácie. Petržalka prestala byť miestom, kam sa chodí iba spať.

Keďže bicyklujem a som športový typ, veľmi oceňujem priľahlú hrádzu, po ktorej chodím trénovať na cestnom bicykli do Rakúska. Páči sa mi aj nábrežie za sadom Janka Kráľa – pomaly ožíva.

Okrem šialených farebných kombinácií zateplených panelákov, ktoré nahradili jednotvárnu šeď, tu vidím veľa pozitívnych zmien.

Natália

29 rokov, 3 roky žije v podnájme v Petržalke

Od Petržalky ma mnohí odhovárali, pretože mala povesť nebezpečnej štvrte. Musela som však narýchlo zmeniť bydlisko, Petržalka mala byť dočasným riešením. Nakoniec som však zostala a neľutujem.

Na Petržalke a najmä na časti, v ktorej bývam, ma baví rýchlosť, akou sa dostanem do centra mesta. Aj napriek tomu, že som na samom konci Petržalky, vďaka spoju 91 som pod Mostom SNP asi za 10 minút.

Pestrofarebné petržalské paneláky
Pestrofarebné zateplené paneláky nahradili jednotvárnu šeď. Ostáva otázkou či je to zmena pozitívna.

Ďalej ma baví zeleň, detské ihriská, hrádza, Sad Janka Kráľa. Detské ihrisko v blízkosti nášho bytového domu je udržiavané a plné detí, cez deň je tu príjemne rušno, večery sú však pokojné. Z okna vidím aj stromy nielen iné baráky, hrádzu máme naozaj na skok.

Mojou letnou láskou je Draždiak, kde rada čítam. Na ulici vidíte ľudí s nafukovačkami pod pazuchou, často aj v plavkách, čo miestu dodáva takmer dovolenkovú atmosféru. Sad je skvelý na letné pikniky s partiou a výborná alternatíva k Medickej záhrade.

Nebavia ma pestré fasády panelákov, na jednej bočnej stene v blízkosti nášho bytu je dokonca vysmiaty smajlík, chaotické balkóny a vecami preplnené lodžie – to je však o ľuďoch a nie mestskej časti ako takej.

Nemusím ani ranné zápchy na Moste SNP počas školského roka, ktoré vedia cestu na druhý breh o tých 10 minút natiahnuť.

Sad Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa je oddychovou zónou pre mnohých Petržalčanov.

Miriam

41 rokov, v Petržalke žije 12 rokov

Bývam na Šustekovej. Baví ma jej vybavenosť, blízko sú nákupné centrá, pošta, zeleninový trh, pripojenie na diaľnicu von z Bratislavy.

Skvelé je, že sa cez Starý most pešo dostanem do centra. Máme tu možnosť športového vyžitia – blízko je hrádza a teraz už aj plaváreň a bowlingová dráha.

Pomohla aj električka, ktorou sa dostanem na Hlavnú stanicu aj na druhý koniec mesta.

Naši správcovia domu sa starajú o okolie, ktoré je pekne upravené a upratané. Zatiaľ máme aj zelené plochy a revitalizuje sa pred nami veľký park.

Nebaví ma však rýchle zahusťovanie okolia a nové výstavby a obávam sa, že zelený pás okolo Chorvátskeho ramena, ktorý využívam na prechádzky, onedlho zastavajú a zničia. Tiež tu bude bývať veľké množstvo ľudí, a tak nás čakajú väčšie zápchy a problémy s parkovaním.

Okrasná záhradka v okolí petržalských panelákov
Obyvatelia sa o svoju Petržalku starajú. Mnoho pozitívnych zmien vzniklo práve vďaka ich zásahom.

Erika

47 rokov, v Petržalke žije 26 rokov

Bývam na Kapicovej, oproti Inchebe. Keď sme sa nasťahovali, začali sme šetriť na domček, ale potom sme zmenili plány. Dobre sa tu žije.

Vyrastala som v Rači, na starom dedinskom sídlisku hneď pod vinohradmi a lesom, takže po presťahovaní do Petržalky to bola celkom brutálna zmena. Nebolo to tu veľmi zelené, skôr pusté.

Pamätám si, ako mi sestra líčila hororové scenáre o gete, z ktorého budeme utekať.

Petržalka ma ale začala baviť a paradoxom je, že jej najväčšou prednosťou je príroda. Nasadila som si pod balkónom stromy a teraz sú také veľké, že cez ne nevidím na panelák oproti a v lete je vďaka nim v byte príjemne.

Pri Dunaji oproti Karloveskému ramenu sú krásne pláže, len škoda, že je na nich taký neporiadok a kúsok odtiaľ v Pečnianskom lese majú stanové mestečko bezdomovci.

Okolie dostihovej dráhy plné stromov a lavičiek
Paradoxom je, že je to práve príroda, vďaka ktorej Petržalčanie svoje miesto na život milujú.

Rada chodím na bicykli okolo Chorvátskeho ramena. Normálne tam rastú lekná, je tam kopec kačiek a labutí…

Vďaka stavebnej uzávere kvôli metru tu príroda sama vytvorila perfektný “anglický” park, kam chodí kopec ľudí so psami a s deťmi. Stačilo by vydláždiť vyšliapané chodníky, pridať viac lavičiek a bola by to paráda.

Mám rada aj obidva Draždiaky – na ten Veľký sme sa chodili s deckami kúpať, k Malému opekať, do lesíka okolo nich chodí na jar milión ľudí na medvedí cesnak a na snežienky.

Tak toto ma baví – zelené pásy, kadiaľ chodia ľudia aj zvieratá. Len mi je ľúto, že pri výstavbe obchvatu zlikvidovali slepé rameno s blatistými brehmi, takže už tu nehniezdia lastovičky, ktorých tu bolo kedysi plno.

Do centra a k Dunaju je to na skok. Hrádza je podľa mňa úžasný fenomén a určite by si zaslúžila rozšíriť. Pokiaľ ide o bicykle, v Petržalke ich začína byť ako v Číne.

Hrádza
Hrádza býva počas voľných teplých dní plná športových nadšencov.

Len by bolo dobré vybudovať tu normálne cyklotrasy po sídlisku, nech sa človek nemusí “motať” po chodníkoch a prekonávať obrubníky alebo schody.

Baví ma petržalská pešia zóna, kde sa v lete dá sadnúť na kávičku a pozorovať okolie ako na dovolenke. Škoda len že terasy zatvárajú už o deviatej večer. A takých tých malých obchodíkov tu tiež kedysi bývalo viac. Likvidujú ich supermarkety.

Keď človek chce, môže tu žiť dedinským životom. Poznáš polovicu sídliska.

Nemám rada nový Starý most, ktorý považujem za premrhanú šancu a ukážku diletantského prístupu, aj s celou električkou. Tú by stačilo potiahnuť o pár metrov, aby bola užitočná pre stokrát viac ľudí.

V podstate je to stále o tom istom – veci, ktoré vznikajú v malom, od ľudí a prirodzene prírodne sú tu fajn, a väčšina vecí, kde by mali urobiť svoju prácu ľudia, ktorí sú za to platení alebo na to zvolení, je katastrofa – buď sa roky nerobí nič, alebo sa robia nezmysly, ktoré ľuďom znepríjemňujú a komplikujú život.

A pritom často nejde o veľké peniaze, stačí len, aby niekto trochu popremýšľal alebo sa prišiel osobne pozrieť, ako tu beží život.

Vnútrobloky panelákov
Nie všetky vnútrobloky sú zanedbané. O niektoré sa ľudia príkladne starajú.

Richard

34 rokov, žije v Petržalke 1,5 roka

Bývame v dobrej lokalite, takže toho, čo nás baví, je určite viac – zeleň, príroda a miesto na rôzne športové aktivity. Pár metrov od vchodu máme Chorvátske rameno a o kúsok ďalej Draždiak. To je niečo, čo som od Petržalky vôbec neočakával. Bola to pre mňa vždy len betónová džungľa.

Teraz sadnem na bicykel a cyklotrasou sa dostanem do Rusoviec, Čunova alebo opačným smerom do Rakúska. Máme všetko blízko – nemocnicu, obchody, zdravotné stredisko a čo je skvelé, všade sa dostaneme aj pešo.

Jediné, čo ma nebaví, je doprava a parkovanie. Doprava v Petržalke je lievikovitá, zo širšieho okruhu sa treba dostať do úzkeho vnútra a zdržiava to. Parkovanie je nadimenzované na iné počty áut, parkuje sa tým pádom všade a bez ohľadu na čokoľvek.

Chorvátske rameno
Namiesto betónovej džungle Petržalka prekvapí množstvom zelene.

Miroslava

35 rokov, 2 roky žije v podnájme v Petržalke

Baví ma lokalita, v ktorej žijem. Všade sa dostanem veľmi rýchlo, mám všetko poruke – potraviny, poštu, kaderníctvo, kníhkupectvo, lekára, lekáreň,… Výborná je aj dostupnosť do centra, nákupných centier, na diaľnicu a hranice s Rakúskom.

Bavia ma dokonca aj novostavby. Ich okolie je vkusne upravené, moderné. Veľkým plusom je vrátnica v bytovke, kde žijem. Dom je tak neustále pod kontrolou a cítim sa v ňom bezpečne a okrem toho za mňa vrátnik preberie poštu a vybaví kuriéra, ak práve nie som doma.

A nebaví ma celý rad vecí – parkovanie, hlučnosť a prašnosť z blízkej stavby nového panelového domu, hlučnosť áut z priľahlých ciest aj z obchvatu.

Prístup na vyvýšené poschodie petržalských panelákov
Nevábne prostredie je najmä v okolí starších panelákov.

Chýba mi tu väčší pokoj, súkromie, ale to je asi už daň mestského života.

Petržalka je plná rozporov. Z veľkého betónového sídliska je blízko k vode a stromom, je oddelená od zvyšku mesta, a predsa sa dá, odhliadnuť od zápch, všade pomerne dobre a rýchlo dostať. Niekto však nemusí mať dôvod opustiť túto mestskú časť celé dni.

Samozrejme, tak ako všetky mestá a mestské časti, má svoje malé aj veľké problémy.

Či už je to divoká farebnosť panelákov, hlučnosť, alebo nevyužitý potenciál verejných priestorov, realita v Petržalke už nezodpovedá obrazu, ktorý stále prevláda v očiach verejnosti.