V Bratislave je veľa reality a málo snov, hovorí novinár Matúš Német

Pochádza z Veľkých Loviec, v Trnave študoval sociálnu prácu a v roku 2015 nastúpil na miesto v bratislavskom Večerníku. Po jeho zrušení prešiel niekoľkými pozíciami v Pluske a nakoniec zakotvil v Hospodárskych novinách. S Matúšom sme sa stretli v skoré piatkové ráno na zastávke Molecova v Karlovke, aby sme spolu absolvovali jeho cestu do práce, tentokrát s medzizastávkou v Starom Meste.

nemet-titulka

Ahojte, prepáčte, zdrhol mi bus pred nosom. Vidíte, chcel som tu byť prvý, predsa len ste v mojich lovištiach, ale ako som dobehol k autobusu a stlačil gombík na dverách, tak zdrhol. To je taká kultúra našich autobusárov. Chápem, keď sa to stane v takejto dopravnej špičke, ale neraz sa mi to stalo aj o tretej ráno. Takto som ale začať nechcel. MHD mám rád, cestujem ňou denne, takže ma to neodrádza.

Sem, na Molecovu, si prišiel ešte jedným autobusom?

Áno, išiel som z Dlhých dielov. Toto je také prekladisko ľudí, tu sa lámu nohy, všetci utekajú cez autodráhu a električkové koľaje a každé ráno je tu hektické. Z Molecovej potom chodievam električkou na Vinohrady. Trvá to síce 40 minút, ale má to svoje výhody, človek si môže prečítať kus knihy. Každý nejako pracujeme a nie vždy je čas na čítanie, takže MHD-čka je na to ideálna. Pokiaľ nie je narvaná, vtedy je zase čas na hudbu. Tak sa filtrujem. Teraz môžeme skočiť aj na túto, odvezieme sa len do mesta.

Pracuješ teda na Vinohradoch?

Áno. Nenarodil som sa v Bratislave, som z Nových Zámkov. Keď som mal asi 6 rokov a prvýkrát sme šli do Bratislavy, vystúpili sme na železničnej stanici Vinohrady. Mal som pocit, ako by sme prišli do New Yorku. Zhodou okolností tam teraz robím, takže do New Yorku chodím každý deň.

nemet-rano

Prečo ti Vinohrady pripomínajú New York?

V čase mojej prvej návštevy Bratislavy som ešte nezažil väčšie mesto, pre mňa boli veľkým mestom už tie Nové Zámky. Pamätám si prvý moment, ako sme vystúpili na stanici a veľké autá umývali cesty. Hovoril som si wow, to je úplne úžasné, tu sa umývajú cesty. Išli sme sem vtedy kvôli bratrancovej svadbe, bola víchrica a naši nás vzali na UFO. Bolo to fascinujúce.

Zažívaš v Bratislave aj dnes momenty, ktoré ťa dokážu nadchnúť?

Bratislava ma nadchýna vo všeobecnosti, a to je aj dôvod, prečo som sem prišiel – neprišiel som len za robotou, ale aj za kultúrou. Sú tu ľudia, ktorí zdieľajú názory, je tu veľmi dobré Národné divadlo s Robom Rothom na čele. To, čo som chcel v živote robiť a to, čo som akosi potreboval nájsť, to tu je. To sa mi na tom páči.

Samozrejme, ak by sme šli do hĺbky, nájdeme veľa nedostatkov, ale všetko je to o ľuďoch. Nevadí mi priestor, skôr ľudský prístup k mestu – je tu stále cítiť neduhy bývalého režimu. Veľa reality, málo snov. Keď prídeš napríklad do Prahy, ona ten sen vyžaruje.

Napriek tomu pracuješ v serióznych novinách.

Áno, to je ten paradox. V mojom živote je veľa paradoxov. Nikdy som napríklad nechcel auto, ale keď mi ho niekto ponúkol, neodmietol som. A tak mám auto. Je však v garáži, takže nezapĺňam cesty.

nemet-elektricka

“To, čo som chcel v živote robiť a to, čo som akosi potreboval nájsť, to tu je. To sa mi na tom páči.”

Máš auto a napriek tomu jazdíš minimálne dvoma spojmi 40 minút do práce. Je to kvôli ekológii?

Aj. Nie je to len nejaká póza, naozaj si myslím, že je potrebné sa hýbať a nie je nevyhnutné chodiť autami. Chápem, že ide o pohodlie, keď má človek deti a musí niekam utekať, nemá na výber. Ale keďže deti nemám, zvládnem to aj mestskou dopravou.

Mňa ani nebaví chodiť autom. Vytáča ma byť niekde v zápche a neviem sa zbaviť obavy, že sa mi auto pokazí. Navyše ak je človek novinár, mal by byť v kontakte s ľuďmi. Vždy niekto niečo povie, niečo začuješ alebo minimálne máš interakciu s ľuďmi. Predtým som býval v Podunajských Biskupiciach. Tam je to inak veľmi zaujímavé, v dobrom aj zlom slova zmysle. Vtedy som toho v MHD teda stihol!

Môžeme vystúpiť tu na Kapucínskej…

Býval si v Biskupiciach, teraz si bližšie k mestu. Ktoré z toho ti vyhovuje viac?

Dlhé diely, kde som momentálne, sú super. Je tam klídek, príroda, bývam na kopci. Vždy som chcel bývať niekde, kde je les a dá sa ísť zabehať si, prejsť sa, vypnúť. V Biskupiciach je síce Dunaj, kde som sa chodieval prejsť, ale bol to pre mňa trochu underground. Pozrel som sa von oknom a videl som šľahať plamene zo Slovnaftu.

Čo mi tam veľmi prekážalo, bola potreba prehnane dbať o bezpečnosť. Nosil som pri sebe sto zámkov. Ja som človek, ktorý vie všeličo pokašlať a vždy som mal stres (hlavne keď som išiel domov ožratý), aby som si nezabudol kľúče. Raz som sa tak vymkol v medzidverách. Vedel som, že Biskupice nie sú miesto, kde chcem dlhodobo zostať.

nemet-detail

mestska-kniznica

Prechádzame dolu schodmi cez Kapucínsku, podchodom až ku knižnici…

Tu pod schodmi na Kapucínskej je Mestská knižnica s oddelením pre slabozrakých a nevidiacich. To je tiež taká zaujímavosť. Raz som o nej písal článok, slávnostne ju otvárala v deväťdesiatomprvom princezná Diana.

Práve tu v podchode plnom plagátov mi napadla otázka. Ako vnímaš billboardy?

Nevyrušujú ma. Skôr sa smejem na tých ksichtoch, najmä počas volieb. Ak by prišla strana, ktorá nebude mať billboardy, možno by som ju aj volil. (smiech) Vytáčajú ma napríklad župani, alebo to, že máme v politike Sociálnodemokratickú stranu. Tá je aj v Škandinávii a už dlhé roky dbajú o ekológiu.

Vytáča ma, keď si idem zabehať a lesy sú znečistené. Moji rodičia robia pre lesy, sadia stromy, takže to poznám. U nás je zeleň veľmi zanedbaná, kopec ľudí by sa tak mohlo napríklad aj zamestnať. Malo by sa s tým niečo robiť. Chcem vidieť výsledky a nie počuť účelové a prvoplánové sľuby.

Kráčame teraz podchodom od Kapucínskej smerom k Univerzitke.

Áno, toto je tiež príjemná ulička. Preto som aj túto trasu vybral, nebudem fabulovať, že niekam chodím, keď nechodím. Keď idem z práce, rád sa tadiaľto prejdem. Idem do knižnice, potom Michalskou bránou a hore na Obchodnej nastúpim na električku domov. To mi spraví dobrú náladu, keď už nestíham nič, tak sa aspoň prejdem po Starom Meste.

Máš rád Staré Mesto?

Mám. Je síce malé, ale je to MESTO. Asi je ešte zavreté, ale sem do univerzitky si chodím požičiavať knižky, niekedy aj viac ako by som chcel. Vždy ma to teší. Ísť do knižnice je pre mňa udalosť. Už len mať knihy pri sebe je dobrá vec. Takže to každému odporúčam: navštevujte Univerzitnú knižnicu v Starom Meste.

univerzitna-kniznica

“Ísť do knižnice je pre mňa udalosť. Už len mať knihy pri sebe je dobrá vec.”

Je ešte niečo okrem tejto knižnice, čo máš na Starom Meste rád?

Nemám taký ten “svoj podnik”, kam chodím pravidelne. Tu za rohom je dobrá piváreň Stupavar prepojená s Domom fotografie. Skvelá kombinácia. Na druhom rohu je zas Irish pub, kde sa stretávam s úplne prvým moderátorom americkej hitparády vo vtedajšom Československu, ktorá sa vysielala v bývalom Rock FM rádiu. A ešte sa mi páči Verne. Nie na Hviezdku, ale na Panskej. Je tam dobrý krčmár, pri ktorom si povieš, áno, toto je Pán Krčmár. A priamo pod Michalskou bránou je nová Lisabonská kaviareň, kde sa ma spýtali či chcem ku káve med. Áno, presne to chcem! Bol som natešený, to u mňa zabodovalo.

Vidíš rozdiel medzi letným mestom a zimným mestom?

Asi ani nie. Samozrejme, v lete sú v ňom terasy a je živšie, ale aj zimná prechádzka má svoje čaro. Nedávno som si kúpil bicykel, chcem využívať cyklotrasy. Všimol som si, že cez most Lafranconi sa vieš dostať do Rakúska, cez hrádzu do Gabčíkova. To sa mi páči.

Plánuješ na bicykli jazdiť aj z Dlhých dielov do práce na Vinohrady?

Ešte nie som rozhodnutý, v novej práci som týždeň. Keď som jazdil z Biskupíc na Bajkalskú, dalo sa prejsť úplne krásne. Tuto mi tie cesty prídu frekventovanejšie, ale uvidím, musím si to pozrieť. Najradšej by som šiel po cyklotrase, nerád som medzi autami. Preto radšej MHD a po práci si ísť zabehať.

Ako šesťročný si do Bratislavy prišiel prvýkrát na bratrancovu svadbu. Máš aj iné spomienky na prvé návštevy hlavného mesta? Čo sa tu odvtedy zmenilo?

Od rodičov sme si doslova vyžobrali ďalší výlet a bol to brutálny zážitok. Hralo Slovensko – Malta. Bývali sme v Hoteli Nivy, ktorý, mimochodom, vyzerá stále rovnako, vtedy nám ale prišiel ako Carlton. Večer sme išli na zápas, hrala ešte stará reprezentácia – Moravský, Dubovský,… Centrum bolo plné, všade samé terasy, nedalo sa prejsť. Teraz mi to príde lepšie, ľudia si síce nemajú kde sadnúť, ale je to voľnejšie.

steiner-nemet

nemet-centrum

“Nepamätám sa, že by ma niečo vyslovene vytočilo. Keď niekam nechcem ísť, tak tam nejdem.”

Ako vnímaš výstavbu a budovanie mesta?

Nastal megalomanský trend. Neviem sa k tomu úplne vyjadriť. Vnímam ale, že nám to tu rastie do výšky. Neviem si predstaviť, čo vo všetkých tých budovách bude a hovorí sa, že to bude mať dopad aj na dopravu. Šimečka, aj keď nie som jeho fanúšik, mal dobrú poznámku – rastú nám tu mrakodrapy bez ucelenej štruktúry. Aj napriek pozitívu, že budovy zhltnú viac ľudí, by sa nemuselo stavať tak do výšky. Ja osobne som veľmi zvedavý, keď sa dokončí nová autobusová stanica.

Toto je inak super antikvariát, Steiner. Vždy, keď idem okolo, zastavím sa. Nestáva sa to často, lebo majú otvorené len do piatej. Hneď za rohom je zase nezvyčajná lekáreň, je celá drevená.

Sú v Starom Meste miesta, ktoré vyslovene neznášaš?

Nepamätám sa, že by ma niečo vyslovene vytočilo. Keď niekam nechcem ísť, tak tam nejdem. Nič ma tu nejako neirituje. Aj tento BarRock, chápem, že je tam asi hluk aj veľa turistov, ale niekde sa predsa musia ísť zabaviť.

Keby si si mohol slobodne vybrať, kde by si chcel bývať?

Veľmi krásny priestor je okolie Palisád. Tam dokonca sídlil prvý Večerník, kde som pracoval. Je tu pokoj spojený so starobratislavskou atmosférou. A taká Hlboká cesta je pre mňa úžasnou magickou hlbočinou Bratislavy. Rača je tiež jedným z miest, kde by som chcel žiť, ak by som mal viac financií. Veľa ľudí do Bratislavy dochádza z okolitých menších miest alebo dedín. Mňa to až tak neláka. Možno preto, že som z dediny, už ma to tam nebaví. Rača je mimo dianie a zároveň je v meste.

Čo robievaš v Bratislave, keď nepracuješ?

Voľný čas je pre mňa vzácny. Chodím si zabehať, rád chodím na kávu, zvyknem chodiť na Obchodnú, stretávam sa s kamošmi.

nemet-michalska

Teraz prechádzame Michalskou bránou.

Vždy, keď idem z práce, prejdem cez ňu a rád. Už keď sme boli deti, Michalskú bránu sme vždy prežívali. Spomínam si aj na film Kľúče od mesta. Ľudia, ktorí ňou prešli, sa vzápätí ocitli niekde v histórii. Presne na to si vždy spomeniem, keď popod ňu prechádzam.

Máš ešte podobné miesta, ktoré v tebe vyvolávajú spomienky?

Chvíľu som býval pri Zimnom štadióne a to okolie mi pripomínalo starý trezorový film s názvom Víťaz. Okolie Trnavského mýta má skvelú mestskú atmosféru. Frekventované miesta mám rád, všetko sa tam hýbe, pracuje, nakladá sa, vykladá, to je fajn.

Teraz môžeme prejsť na električku na Obchodnú ulicu. Nižšie na SNP-čku je Urban Space. Spojenie kaviareň a kníhkpectvo mám rád. Môžem si čítať bez toho, aby som si knihu musel kúpiť, aj keď ju nakoniec aj tak kúpim.

V spojení s jedlom zase oceňujem, že vznikajú Fresh Markety, Yeme a podobne. V budúcnosti by som sa chcel menej spoliehať na supermarkety a využívať viac priestory, kde dostať lokálne potraviny.

Keď už hovoríš o filmoch, vnímaš kultúru v meste ako dostačujúcu?

Zatiaľ áno. Páčia sa mi alternatívne kiná. Je tu veľa malých divadiel. Pýta si to síce priniesť ešte nejaké veľké hudobné mená ako Depeche Mode, ale aj klubová scéna tu žije. A čo sa týka divadiel, zaujalo ma napríklad staršie predstavenie Mojmír II. V ňom je skvelo poňatá história Slovenska. Po jeho zhliadnutí som mal pocit, že som hrdý Slovák, a to by mala kultúra prinášať. Niekto povedal, že kultúra nikdy nikoho nenasýtila, ale má v človeku vyvolať pocit hladu.

lisabonska-kaviaren

Si hrdý, že si Slovák. Cítiš sa už aj ako Bratislavčan?

Ťažko povedať, či sa nejako cítim. Identifikujem sa s Bratislavou, prišiel som sem a už neodídem. Vždy poviem, odkiaľ som, ale teraz som tu a kopem za Bratislavu.

To je odvážne tvrdenie.

Beriem to tak s ohľadom na hypotéku. (smiech) Ale nie, nemám tendenciu odísť, možno sa niečo stane, ale nemám kam odísť, v rámci Slovenska určite nie. Ja mám Bratislavu rád, preto som tu, preto som prišiel a preto aj zotrvám.

Zaujímaš sa aj o politické dianie v meste?

Áno, už mám možnosť získať aj trvalý pobyt, takže budem môcť voliť. Sledujem to aj zo svojho profesionálneho, novinárskeho hľadiska. Myslím si, že vrcholová politika na Slovensku ešte nedozrela, skôr je tu aktivácia od ľudí. Ak niečo ľudia chcú zmeniť, funguje to najmä aktivizmom.

nemet-obchodna

“Vadia mi odpadky, ktoré sú všade naokolo. Ide o pozostatok socializmu. Akoby stále chýbal verejný záujem.”

Momentálne stojíme na Obchodnej ulici, ktorá je v spojení s Bratislavou spomínaná veľmi často. Čo k nej cítiš ty?

Privítal by som niečo komornejšie. Je tu veľa fast foodov, ktoré veľmi nevyužívam. Postupne sa to ale dáva dokopy. Vznikol tu napríklad Red Cat Cabaret. Znovu ale vravím, Obchodnú si zobralo pod palec občianske združenie, dokonca sa iniciuje aj renomovaný architekt Marko a kopec urbanistov. Ale ktovie, ako to skončí. Snaha tu je, ale mesto na to kašle, primátor sa vyhovára. Obchodná má však výbornú polohu s výhľadom na Bratislavský hrad, potenciál to má.

Čo je na tejto ulici vyrušujúce, je Obchodná cez víkend, keď sa mení na podivuhodný zombieland pubertálnej mládeže. Mal som párkrát možnosť prechádzať ňou po polnoci a centrum mesta sa vtedy mení na okrajovú kolóniu asociálov.

Navštívil si nejakú metropolu, pri ktorej si si povedal, že toto je presne to, čo Bratislave chýba?

Bol som v Londýne, páčil sa mi Štrasburg, ale každé mesto má svoje špecifiká, atmosféru. Atmosféra je to, čo vnímam viac ako konkrétne veci. Veľmi sa mi páči Krakov so svojimi plnými parkami ľudí, ktorí niečo čítajú. Tu som to nikde nevidel. Nemáme tu vybudovanú parkovú kultúru, kde by ľudia čítali noviny. Aj v Londýne všetci čítajú Evening Standard. Sú tu Bratislavské noviny, ale to je len týždenník a na dennej báze nevychádza nič. Vieš, že si len tak chytím noviny do ruky, prečítam si, čo sa tu stalo a idem ďalej. Možno treba metro v Bratislave preto, aby ľudia čítali Večerník. (smeje sa)

Metro v Bratislave je tiež veľmi často omieľaná téma. Prijal by si ho?

Počúvam argumenty, že sa to tu neuživí či nehodí, ale prečo nie? Keby to urýchlilo dopravu. Bratislava nie je veľká, za 5 minút by som sa dostal do roboty.

vinohrady-zastavka

“Prišiel som sem a už neodídem. Vždy poviem, odkiaľ som, ale teraz som tu a kopem za Bratislavu.“

Vyhovuje ti infraštruktúra, ktorú hlavné mesto má teraz?

Mne áno. Dokonca jeden môj kamarát z Kene hovoril, že sa mu strašne páči, ako tu všetko nadväzuje. Nemám s tým zlú skúsenosť, práve naopak. Až na to, keď mi ujde pred nosom autobus.

Sú miesta, veci, dianie, ktoré sa ti zakaždým na tvojej dennej trase Dlhé diely – Vinohrady opakuje?

Cesta naspäť vo mne evokuje vždy nejaké finále. Zo začiatku som sa čudoval, čo to je, či niekto doniesol tortu. Ale to len prechádzame okolo Figara a celá električka rozvonia čokoládou. To je znamenie, že idem domov.

Tak a sme tu, vystupujeme…

Áno, áno. Tu je tá stanica Vinohrady, moja prvá v živote. (smiech) Vtedy, keď sme sem prišli, okrem spomínaných áut sme stretli herca z rozprávky Mahuliena, zlatá panna – Adyho Hajdu. To bolo úplne úžasné, stretnúť ešte aj herca. Neskutočné!

Vadia mi odpadky, ktoré sú všade naokolo. Ide o pozostatok socializmu. Akoby stále chýbal verejný záujem. Ten paradox je veľmi zaujímavý. Socializmus, ktorý hovoril o tom, že všetko má byť spoločné, nakoniec docielil pravý opak – odcudzenie, v ktorom veci nevnímame ako spoločné. A to nielen v meste, ale aj na dedinách, kde do lesa za domom vyhadzujú ľudia odpadky.

nemet-vinohrady

nemet-zaver

Nasleduje moja pravidelná a posledná otázka so zlatou rybkou. Ak ju chytíš, čo by si si želal?

1. Úplne prvé mi napadlo, aby tu mali koncert U2.

2. Viac zelene a s tým spojená väčšia starostlivosť o lesy, aby neboli také zanedbané.

3. Bežecký chodník z Dlháčov do Karpát bez použitia dopravy. Možno niečo také existuje, ale ja bývam na Dlhých dieloch a cez ne sa mi do Karpát nedá dostať. Možno je to blbosť, ale ako prianie zlatej rybke je to prijateľné.

Tento článok je súčasťou seriálu Prechádzky Bratislavou, v ktorom sa s Bratislavčanmi a ľuďmi spojenými s mestom prechádzame po ich obľúbených miestach a popri fotení sa rozprávame o tom, aké je a aké by malo byť ich mesto. 

Príbehmi ľudí, ktorí tvoria Bratislavu, sa snažíme vyskladať určitý obraz o našom meste, pomenovať tak budúcu podobu Nového Lida a získať predstavu o tom, kam by jej riešenie malo smerovať pre vytvorenie funkčnej a príjemnej štvrte. 


O Matúšovi Németovi

Matúš Német je žurnalista pochádzajúci z malého mesta, do ktorého sa však nechce vrátiť. Všetko, čo potrebuje, vrátane práce, našiel tu, v Bratislave. Počas troch rokov vystriedal viacero adries, až sa usadil na Dlhých dieloch. Má rád cesty MHD, počas ktorých číta knihy a keď má čas, hľadá kaviarne, v ktorých mu ku káve s medom prinesú punčový rez.


Foto: ©Dominika Behúlová