Zamrznutý Dunaj predstavoval pre Bratislavu v minulosti veľké nebezpečenstvo

Hoci dnes môže pohľad na titulnú fotografiu vyzerať neuveriteľne, v minulosti nebol zamrznutý Dunaj s obrovskými kopami ľadových krýh ničím výnimočným. Ľad však vedel narobiť kopec nepríjemností. Z mestských kroník sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie záznamy.

Zamrznutý_Dunaj (1)
Autor: Pavol Poljak

Vôbec prvý záznam o zamrznutí Dunaja pochádza už z roku 793. Ľadu bolo toľko, že sa v mieste vyústenia do Čierneho mora roztápal ešte v lete.

Keď sa ľad pri topení polámal, spustil sa takzvaný ľadochod a na mieste, kde sa nahromadil, vznikali ľadové povodne. V dávnych časoch sa ľudia ešte voči tomuto úkazu nedokázali účinne brániť, no neskôr sa do navŕtaneho ľadu umiestňovali nálože alebo sa súvislá vrstva bombardovala leteckými náletmi.

Od roku 1455 sa zaviedol zvyk, že mesto prvého občana, ktorý nabral odvahu a ako prvý prešiel cez ľad na druhú stranu, pohostilo a odmenilo peňažnou odmenou. Následne prešla cez rieku celá mestská rada na čele s richtárom. Táto udalosť sa nazývala “Eiswegmachen” a bola spojená s veľkou hostinou, na ktorej sa schádzali významní ľudia tej doby.

Dôležitá ľadová povodeň sa udiala v roku 1526. Voda vtrhla do mesta z ničoho nič uprostred noci a vystúpala až po spodnú časť Hlavného námestia. O život prišlo až 53 ľudí, čo bol na vtedajší počet obyvateľov relatívne veľký počet. Tragédia pohla svedomím kráľa Ľudovíta II. natoľko, že odpustil obyvateľom na tri roky všetky dane.

most-lad
Dunaj naposledy úplne zamrzol v roku 1963. Zdroj: TASR/A. Prokeš

Z roku 1606 zase pochádza zápis o tom, ako cisárske vojská niekoľko krát prekročili Dunaj. Ľad bol natoľko pevný, že na ňom vojaci táborili a dokonca si vraj na ohni upiekli vola.

O tri roky neskôr je v zápisniciach mesta spomínaný istý pekár menom Mayer, ktorý mal okúsiť studený Dunaj na vlastnej koži. Ako trest za svoju nepoctivosť bol katom na niekoľkokrát namočený do ľadovej vody v takzvanej prielube, otvore vysekanom do ľadu.

Dunaj však nebol len hrozbou – často sa ukázal aj ako účinné opevnenie mesta. Napríklad v roku 1683 vydal cisársky generál rozkaz, aby sa do ľadu vysekali otvory, ktoré mali zabrániť lúpežným tureckým vojskám vpadnúť do mesta.

Najväčšia ľadová povodeň udrela na Prešporok v januári roku 1809. Voda úplne zaliala Zuckermandel, Vydricu, Hlavné aj Primaciálne námestie a v Petržalke zrovnala so zemou všetkých 127 domov, ktoré tam boli pred osudným rokom postavené. Postihnutým povodňou pomáhali nielen bežní ľudia, ale aj šľachta. Konkrétne grófi Grasalkovič, Ziči a Apponyi poskytli svoje prístrešia a pomohli aj inými spôsobmi.

most-lad-2
Rok 1963. Pracovníci vodohospodárskej organizácie Dunaj-Váh monitorujú množstvo ľadovej prikrývky. Zdroj: TASR/A. Prokeš

Tuhé mrazy boli aj v roku 1838. Vraj až také, že na predmestiach sa začali objavovať vyhladovaní vlci. Vytie jedného z nich údajne počuli v okolí hostinca na Mlynských nivách. Tento rok však napriek naozaj tuhej zime neznamenal pre Bratislavu žiadne škody. Miestni sa nenechali zaskočiť a dopredu urobili sériu preventívnych opatrení. Nižšie položené mestá popri toku Dunaja – Ostrihom, Pešť a Budín – však boli povodňami zasiahnuté pomerne výrazne. Aj obyvatelia Prešporku vtedy posielali do zatopených oblastí potravinovú pomoc alebo šatstvo.

Posledná ľadová povodeň v Bratislave bola v roku 1947. Ľadu bolo toľko, že bolo nevyhnutné pristúpiť k leteckému bombardovaniu. Napriek tomu sa Dunaj vylial a zaplavil Petržalku. Zasahovať sa muselo ešte aj v roku 1956, kedy hrozilo, že ľadové kryhy poškodia piliere Starého mosta.

Dnes už nevídať vlkov na Mlynských nivách, ani ľadové kryhy v Dunaji. Rieka je dobre regulovaná a v priebehu sto rokov priemerné teploty vzrástli približne o dva stupne, pričom toto číslo stále stúpa. Zdá sa, že s mohutnou riekou sme nateraz uzavreli prímerie. Nemali by sme však zabúdať, že Dunaj, ktorý nám často pripadá ako mierna a pokojná rieka, je živlom, ktorý je, rovnako ako oheň, dobrý sluha, ale zlý pán.

 

Zdroj použitej literatúry: FAUST, Ovidius. Zo starých zápisníc mesta.