Zhrnutie: Prechádzky Bratislavou nám pomohli spoznať vzťah ľudí k mestu

V seriáli Prechádzky Bratislavou sme vyrazili do ulíc mesta s jeho obyvateľmi, aby sme sa pokúsili spoznať ich vzťah k mestu. Vypočuli sme si veľa rôznych príbehov a názorov a v tomto zhrnutí sme sa pokúsili odhaliť, ktoré témy súvisiace s mestom rezonujú u Bratislavčanov najviac.

prechadzka-zaverecny-titulka

V uplynulých mesiacoch sme v seriáli Prechádzky Bratislavou vyrazili do ulíc mesta s jeho obyvateľmi, aby sme sa pokúsili spoznať ich životné príbehy, spomienky na konkrétne lokality a vzťah k mestu ako takému. Metóda walking ethnographies nám ponúkla spôsob ako skombinovať moderovanú prechádzku s etnografickým prieskumom a vytvoriť si tak lepšiu predstavu o tom, ako Bratislavu vnímajú tí, ktorí v nej žijú.

Oslovili sme dokopy 8 ľudí, ktorí sú s mestom v intenzívnom kontakte a majú k nemu čo povedať – od poštárky, ktorá má prechodenú celú Karlovku, cez taxikára, ktorý pozná všetky kúty mesta, až po turistickú sprievodkyňu, ktorá v Bratislave prežila celý život a jej históriu má v malíčku.

Prechádzky nám umožnili pozrieť sa na Bratislavu očami ľudí, ktorí poznajú jej minulosť, prítomnosť a zaujímajú sa aj o jej budúcnosť. Vypočuli sme si veľa rozdielnych príbehov a názorov, no niečo mali predsa spoločné. V tomto zhrnutí sme sa pokúsili nájsť styčné body jednotlivých výpovedí a odhaliť, ktoré témy súvisiace s mestom rezonujú u Bratislavčanov najviac. Poďme sa teda pozrieť na tie najdôležitejšie myšlienky, s ktorými sme sa na našich prechádzkach stretli…

1 . V Bratislave je všetko poruke. Za pár minút ste v centre, pri rieke či v lese.

Miška Kompaníková: „Pre mňa je Bratislava úžasné mesto na život. Bývam v centre a som za 6 minút peši v práci, no zároveň som za 20 minút v lese. Toto nemá každé mesto. Alebo idem hocikedy k Dunaju, ktorý mám 5 minút od práce. Všetko je tu poruke, všetko je blízko, hlavne máme rieku, čo je výhoda.”

miska-mama-dieta

postarka-prechadzka

Kristína Mišíková: „Kúsok od Bratislavy máme blízko Malé Karpaty. Trolejbusom ste hneď na Kolibe, cyklista tu môže chodiť po horách s bicyklom, môže prejsť popri Morave kilometre, môže sa odviesť kompou. Okrem toho, že tu máme Dunaj, ponúka mesto množstvo príležitostí na športovanie, na prechádzky pre starších ľudí či program pre mladé rodiny, ktoré sa môžu v zime sánkovať.”

2. MHD má síce nejaké nedostatky, ale funguje dobre.

Miška Balcová: „V lete som bola skúšať nový Starý most, išla som bezbariérovou električkou a bolo to super. Myslím si, že tá električka je výborná, mám z nej pozitívny zážitok.”

Kristína Mišíková: „Keď som ovdovela, predala som auto a neviem si to vynachváliť. Vtedy, pred tými 14 rokmi, ešte nebol taký problém s parkovaním, ale vždy som musela zaparkovať ďaleko od domu, a potom nosiť tašky s nákupom, prípadne som zabudla, kde som zaparkovala. Dnes si naplánujem cestu tak, že môžem ako lastovička skákať z jedného spoja do druhého. A už roky ako dôchodca cestujem zadarmo.”

nemet-elektricka

3. Bratislava má skvelé kaviarne, kultúru a trhy s lokálnymi potravinami.

Valentína Nídelová: „Vždy sa teším napríklad z návštevy kaviarne Barzzuz, kde ochutnávam kávy z celého sveta a spoznávam čarovných ľudí. Naposledy som sa tam zoznámila so staršími pánmi, slovenskými olympionikmi, ktorí vždy ukážu na mapu kávy na stene a povedia si ‚Dnes ideme do Afriky.‘ Nonšalantní páni, ktorí mi skladajú básne a ja si k nim vždy rada prisadnem. A v takýchto momentoch mám pocit, že mi tu v Bratislave nič nechýba.”

Matúš Német: „V spojení s jedlom oceňujem, že vznikajú Fresh Markety, Yeme a podobne. V budúcnosti by som sa chcel menej spoliehať na supermarkety a využívať viac priestory, kde dostať lokálne potraviny.”

Nika Šubinová: „Cez leto je tu (na Malom trhu, pozn. red.) vždy pristavená Poľná kuchyňa, stánky s ovocím, zeleninou, orechmi, fazuľou… Posledné pri ceste je kvetinárstvo. Malý trh má pre mňa väčšie čaro v zime, vtedy je tu tých stánkov viac, je tu aj mäsiar s domácimi klobásami a slaninou. Je tu veľa stánkov s tradičnými koláčmi a vyzerá to tu ako malinký vianočný trh.”

valentina-dobre-dobre

nika-trh

4. V meste sa dajú nájsť krásne miesta, ktoré sú skutočnými pokladmi.

Miška Kompaníková: „Hlboká cesta, to je pre mňa taký bratislavský zázrak – tri minúty od Hlavnej stanice zrazu prídeš do kaňonu porasteného stromami so starými vilkami a máš pocit, že si niekde v 50-tych rokoch. Takmer tam nefunguje osvetlenie, ale je to brutálne krásne miesto. A odtiaľ sa dostaneš do Funusu – krásnej old-school krčmy, v ktorej sedíš pod gaštanom, nosia ti dobré pivo, dáš si encián a máš okolo seba kamošov. (…) Alebo taký Mark Twain, čo je ďalšia srdcovka. Švagor ma tam vzal, keď som mala asi 11 rokov. Doteraz tam veľmi rada chodím, cez leto aspoň raz za týždeň.”

Kristína Mišíková: „Napríklad Pálffyho palác, kde si ľudia môžu prejsť cez Krénov chodník medzi knihami, ale aj gobelíny v Primaciálnom paláci, nech návšetvíci vedia, že máme úžasný poklad, ktorým sa nemôžu pochváliť nikde inde. Že máme najkrajší klasicistický palác na svete, Primaciálny palác.”

kompanikova-funus

5. Je tu veľa zanedbaného, čo potrebuje pozornosť.

Miška Kompaníková: Sú to obyčajné hlúposti, ktoré by mohli fungovať. Opravené chodníky, milí revízori alebo podchod na Trnavskom mýte či Hlavná stanica. Vždy, keď sem prídem, síce sa teším, že tu som, ale hovorím si, preboha, toto je základná vec. Keď tu chceme turistov, mali by sme s tým niečo robiť.”

Valentína Nídelová: „Tu môžem hneď povedať, čo ma na Bratislave štve. Je to Obchodná ulica. Prečo to tu nemôže vyzerať ako na obchodných uliciach iných miest? Prečo tu nie sú obchody, ktoré by prezentovali súčasnú umeleckú tvorbu. Prečo si tú ulicu dobrovoľne znižujeme na úroveň špinavej periférie? Ja tu síce vidím aj uletené kompozície a situácie, lenže to je ten druhý pohľad, pohľad fotografa. Ním vnímam aj kontroverziu ako krásnu.”

6. Je tu priveľa vizuálneho smogu.

Nika Šubínová: „Vadia mi nekoncepčné a nelogicky umiestnené reklamné plochy, hrozný grafický dizajn bez vkusu a citu. V zahraničí sú zrejme na estetiku citlivejší a starajú sa o komplexný vizuál mesta.”

nemet-obchodna

Miška Kompaníková: „Jedna vec, ktorá ma hrozne vytáča a ktorú vidím na Obchodnej je, že si tu každý hrabe na svojom piesočku. Každý má ten svoj obchodík, jeden si ho natrie na krikľavo zeleno a dá si tam strašne škaredé plagáty, ďalší ten svoj natrie na oranžovo a príde im to v pohode. Vôbec nerozmýšľame nad tým, ako to asi vyzerá spolu.”

7. Potrebujeme kvalitnejšie cesty a prepojenie mestských častí a lepší prístup pre chodcov, cyklistov i vozičkárov.

Alenka Borovská: „Ak by sa dalo, rozšírila by som bratislavské cesty a cyklochodníky. Teraz už až tak nejazdím, ale kedysi sme každý deň po práci chodili na bicykel. S malým som šla na Devín len raz, lebo keď chodia veľké plné tatrovky s prívesmi do kameňolomu, je to tam pre cyklistov veľmi nebezpečné.”

Matúš Német: „Želal by som si bežecký chodník z Dlháčov do Karpát bez použitia dopravy. Možno niečo také existuje, ale ja bývam na Dlhých dieloch a cez ne sa mi do Karpát nedá dostať.”

taxikar-jazda

miska-prva

Miška Balcová: „Nezdolateľné schody a neprítomnosť výťahu či plošiny, nedostatok a nekvalita miest na parkovanie pre vozičkárov alebo ich obsadzovanie ľuďmi, ktorí to nepotrebujú a mačacie hlavy. Problém robia aj vysoké obrubníky a prechody pre chodcov, kde sa nedá plynule zliezť na cestu. S tým sa stretávame takmer denne.”

8. Chýba viac starostlivosti o zeleň a záujem o čistotu.

Jaroslav Lapoš: „Vinič mizne, rúbu sa stromy a zostáva kus betónu, po ktorom steká voda. Keď prší, Račianska je kompletne zatopená. Druhá vec je, že expanduje výstavba, budujú sa domy, ale cestu nikdy nerozšíria. Stavia sa smerom na Jur, Pezinok a Šúr, ale odtiaľ to ráno ide všetko naspäť do mesta a večer zase opačne, doprava sa tým zahusťuje.”

Matúš Német: „Vadia mi odpadky, ktoré sú všade naokolo. Ide o pozostatok socializmu. Akoby stále chýbal verejný záujem. Ten paradox je veľmi zaujímavý. Socializmus, ktorý hovoril o tom, že všetko má byť spoločné, nakoniec docielil pravý opak – odcudzenie, v ktorom veci nevnímame ako spoločné. A to nielen v meste, ale aj na dedinách, kde do lesa za domom vyhadzujú ľudia smetie.”

ondrejsky-cintorin

taxikar-neporiadok

9. Buďme k sebe milší, pomáhajme si a ťahajme spoločne za jeden koniec.

Kristína Mišíková: „Susedské vzťahy môjho detstva boli iné, medziľudské vzťahy boli bližšie. Napríklad prvý televízor v našej bytovke, kde žilo osem rodín, mala rodina, ktorá na tom bola sociálne najlepšie a bolo absolútne samozrejmé, že sme večer zobrali stoličku a išli sa k nim na tú malú obrazovku pozerať. Dnes mnohokrát ani neviete, kto vedľa vás býva.”

Jaroslav Lapoš: „Želám si, aby ľudia boli pokornejší, prívetivejší, nenasraní, nenamosúrení a hlavne nie arogantní. Arogancia, to je už asi najvyšší stupeň zla. Aby sme si pomáhali. Nie ako keď ja čakám na krajnici, pretože mi z taxíka vystupuje starenka s barlami a ten za mnou trúbi a trúbi.”

Miška Kompaníková: „Nevieme sa usmievať, pritom úsmev nás nič nestojí. Pociťujem to na celom Slovensku.”

komapnikova-smiech

michalska

Valentína Nídelová: „Stretávajme sa, buďme spolu, pomáhajme si, vzdelávajme sa. Budujme komunitu. Nehovorím, že máme na veci tlačiť cez politiku a protesty, ale aby sme veci skôr začali robiť. Treba začať od seba, nie je to klišé, overila som si to na sebe.”

10. Majme Bratislavu radi.

Jaroslav Lapoš: „Ja napríklad platím obrovské dane a všade píšu, že to ide na cesty a na rozvoj kultúry, ale nevidím to. Želám si, aby tí vo vedení robili pre ľudí. Aby aj oni boli lokálpatrioti: som Bratislavčan, cítim sa ako Bratislavčan a budem robiť pre Bratislavu.”

Kristína Mišíková: „Buďme hrdí na svoje mesto, ale predovšetkým je potrebné robiť kultúrny program tým, ktorí tu žijú. Koľko Bratislavčanov nevie detaily z našej histórie, na ktoré môžeme byť hrdí? Koľko Bratislavčanov vie, že Bratislavský mier bol podpísaný v Primaciálnom paláci? Že Bavorsko sa tri mesiace potom znovu stalo kráľovstvom? Vieme, koľko uhorských panovníkov bolo korunovaných v Dóme sv. Martina a podobne? A tiež ma mrzí, že Bratislavčania, ktorí pochádzajú z iných častí Slovenska, nenabrali tú hrdosť na to, že žijú v Bratislave. Neprehlásili sa sem, neplatia tu dane, netrávia tu sviatky. Tam, kde bývam, kde si zavesím klobúk, by mal byť môj domov. A keď je to môj domov, mala by som naň byť hrdá. Aj keď je to len prestupná stanica.”

kompanikova-vyhlad

Či už je to kvalitná MHD, blízkosť prírody v okolí či skryté poklady Starého mesta, Bratislava v sebe kombinuje viacero kvalít, ktoré tvoria predpoklad spokojného života v meste. Naši respondenti však poukázali aj na problémy. Mnohé z nich dokážu ľudia zmeniť vlastným správaním a prístupom, na iné je potrebný záujem na úrovni mesta. Či už ide o funkčné aspekty mestského života alebo jeho odvrátené stránky, je dôležité hovoriť o nich, mapovať ich stav a diskutovať o tom, ako ho hýbať k lepšiemu.

To je aj ambíciou Nového Lida. A hoci poznámky z našich prechádzok rozhodne nie sú vyčerpávajúcim vysvetlením alebo vedeckým výskumom v pravom slova zmysle, zostávajú peknou sondou do toho, ako mestskí ľudia vnímajú priestor, v ktorom žijú. Je veľmi dôležité ich pohľad poznať – s jeho pomocou sa nám totiž môže podariť smerovať mestotvorbu správnym smerom a vyťažiť z príležitosti Nového Lida maximum.

O svoje vnímanie mesta sa s nami podelili: