Aby mosty naozaj spájali

Hoci sú mosty symbolom spájania, nie vždy naozaj aj spoja. Ak sa po nich ľuďom nebude chcieť prejsť, brehy zostanú oddelené.

Brooklyn Bridge v NY spája Manhattan a Brooklyn. Zdroj: Flickr, CC 2.0, Autor: Éamonn Ó Muirí

Mesto, ktorá spája rieka, dostáva do vienka potenciál riečnej kultúry rovnako ako prírodnú bariéru, ktorú treba prekonať.

Tieto slová platia aj o Bratislave. Hoci má naša metropola viacero mostov, nie všetky sú ideálne pre prekonanie rieky ako bariéry. Najmä ak hovoríme o chodcoch.

Uľahčime ľuďom vstúpiť na most

Kľúčom k tomu, aby sa aj mosty stali plnohodnotným spoločenským priestorom, sú vstupy na ne. Je to jedna z výziev, ktoré riešia aj urbanisti formujúci potenciál územia Nového Lida.

Vstupy na most by mali byť atraktívne a sociálne, a mali by s mostom samotným a miestom na brehu komunikovať v podobe kontinuálneho bezbariérového scénického priestoru.

Plynulosť vstupu na most z mestskej štruktúry je náročným priestorovým problémom – pretože most už stojí, ale mnohé sa dá ešte ovplyvniť.

Pražský Most Legií, ktorý vedie aj ponad obľubeným Střeleckým ostrovem.

K zmene pocitu bariéry na komunikačný priestor pomôže aj fakt, že sa zmení panoráma nábrežného parku mestskej štvrte a bude vidieť aj potencionálne atraktívnu zástavbu budúceho Lida.

Zážitok, ktorý most ponúka sám o sebe, aj pri napojení na breh, dáva štvrti ústretový potenciál pre chodcov a cyklistov. Tým sa ukážkovo otvára širšia téma toho, ako by celé mestá mali byť tvorené.

Navrhujme mestá pre chodcov

Dnešné mestá sú navrhované ako plány od stola a najmä pre autá. Chodci a bicyklisti zostávajú bokom a sú zväčša len doplnkom, alternatívou.

Takýto pohľad na mesto nemá históriu, je nový a je dôležité, aby sa postupne vrátil k svojim počiatkom, keď mesto bolo miestom pre chodcov.

Veď napokon aj niekdajšie územné plány Prahy vznikali tak, že umelec maľoval mesto z mosta – bol na mieste, kadiaľ sa chodci pohybovali a videl všetky prekážky a lákadlá, s ktorými sa budú každodenne stretávať.

Ponte Vecchio (Starý most) je jedným z architektonických lákadiel Florencie. Zdroj: Flickr, CC 2.0, Autor: Maarten

Výzvy a potenciál mostov

Mosty sú príkladom toho, ako riešenie pre autá nemusí vyhovovať aj chodcom. Autá sa na most dostanú ľahko, ale chodcov na prechádzku po ňom treba pozvať.

Ak spojenie mosta a pevniny nepozýva, neponúka lákadlá a zážitok prejsť na druhú stranu, chodci sa mu radšej vyhnú, zostanú na svojej strane alebo zvolia inú formu prepravy.

Druhá výzva prichádza priamo na moste. Keď hľadíte len na betón, nedovidíte na druhú stranu alebo sa vo výhľade vyskytujú bariéry, ktoré cestu cez most opticky predlžujú, v mysli sa spustí kalkulačka, ktorá k reálnemu času prechodu cez most začne pridávať minúty.

Prechod z mosta sa stane psychologicky dlhým procesom a nabudúce sa mu chodci radšej vyhnú.

Millennium Bridge v Londýne, ktorý po takmer dvojročných úpravách otvorili znovu v roku 2002. Zdroj: Flickr, CC 2.0, Autor: Garry Knight

Pomôckou sú napríklad zastávky MHD, ktoré už zo svojej povahy priťahujú ľudí, drobných obchodníkov a prirodzene nimi vzniká socializačné miesto. Vhodným umiestnením v priamom kontakte s mostom sa v priestore vytvorí bod, ktorý bude chodcov pozývať na druhú stranu.

Mosty, ktoré súvisia s územím Nového Lida však už stoja. Preto je téma ich napojenia na zvyšok územia taká dôležitá a formuje sa ňou zážitok z celej lokality ústretovej k chodcom.

Inšpirujte sa ďalšími mostami a spôsobmi ich napojenia na pevninu, ktoré sa osvedčili v iných mestách.