Ako nakresliť budúci život mesta

Ako vytvoriť niečo bez toho, aby sme vedeli, čo to bude? Znie to ako zenový kóan, hádanka, ktorú sa urbanistom podarilo vyriešiť vďaka placemakingu – postupu, ktorý popíše funkcie priestoru ešte predtým, než na ňom niečo vznikne. Pozrite si dôvody, ako to ovplyvní aj vás.

Aby sa verejnosť a odborníci stretli v diskusiách o tom, čo má na danom mieste byť, potrebujú nejaké mantinely. Hranice, ktoré postavia odborníci, aby sa debata uberala kreatívnym smerom.

Územný plán načrtáva koncepciu toho, ktoré miesto má akú úlohu v rámci celého mestského organizmu.

Ibaže spôsobov, ako túto funkciu uchopiť, je viac. Nejde teraz o konkrétne budovy a špecifické materiály. Tie sa dostanú na radu až úplne na konci.

Ešte predtým treba hovoriť o placemakingu, vo voľnom preklade “tvorbe miesta”.

Placemaking prišiel do slovníka urbanistov v 60. rokoch minulého storočia, keď si tvorcovia priestoru uvedomili, že mesto nie sú len domy, nákupné centrá a cesty, ktoré to všetko spájajú.

Bolo potrebné začať hovoriť o tom, akú funkciu od jednotlivých miest v meste očakávame, prečo tam ľudia majú chodiť, aký vplyv bude mať daná lokalita na iné časti mesta a život v ňom.

Je to podobný proces, aký sa deje v súčasnosti aj s projektom Nového Lida. Územný plán presne hovorí, na čo územie nemôže slúžiť. Úlohou placemekingu je načrtnúť idey, čo tam potom byť môže.

Jane Jacobsová a William H. Whyte boli dvaja urbanisti a architekti, ktorí pojem a prístupy placemakingu spropagovali, keď sa snažili veľké americké mestá priblížiť viac ľuďom.

J. Jacobsová prízvukovala najmä to, že ulice sú vo vlastníctve ľudí, W. Whyte zas upriamoval pozornosť na vytváranie spoločenského života na verejných miestach.

Placemaking má veľký význam aj pre verejnosť. Práve potom, čo urbanisti predstavia širšie súvislosti územia, môžu sa obyvatelia začať kreatívne zapájať a spoločne s odborníkmi a mestom vymýšľať, ako sa úvodných ideí zhostiť.

Až potom prídu na radu architekti, ktorí vytvoria konkrétne návrhy pôvodných diskusií a ideí.

Ak má byť mesto organizmom, kde ľudia naozaj žijú a nepresúvajú sa len z práce do bytu, musí byť jasne pomenované v celej svojej komplexnosti.

Každá švrť má niekoľko vrstiev, ktorými sa napája na zvyšok mesta, dopĺňa ho, ovplyňuje, prináša nové hodnoty alebo, ak je zle navrhnutá, tie hodnoty iných štvrtí deštruuje.

Rovnako ako je človek zložitý organizmus, je zložitým organizmom aj mesto – obor, ktorý si žije vlastným životom a v ktorého útrobách žijeme naše každodenné svety.

Pozrite sa na Nové Lido z pohľadu placemakingu. Nie konečných riešení, ale ideí, ktoré túto novú štvrť budú formovať. A potom môžte zapojiť svoju fantáziu a začať sa navzájom o nej rozprávať.