Architekt, ktorý sa kúpe v Dunaji

Juraj Benetin z ateliéru Compass je jeden z architektov črtajúcich možnú podobu nábrežia, ktoré verejnosť vníma pod označením Nové Lido. Porozprávali sme sa s ním o tom, čo je ambíciou tohto projektu a aké sú jeho osobné motivácie pre účasť v ňom.

Ateliér Compass založili v roku 2004 architekti Juraj Benetin a Matej Grébert.

Prečo ste išli do projektu Nové Lido?

Pred asi tromi rokmi sme boli v ateliéri Compass vyzvaní, aby sme sa pripojili k architektonickému tímu, ktorý už na projekte robil. Keď sme dostali ponuku sa na toto územie pozrieť, pochopili sme, že má obrovský potenciál a môže zmeniť celú Bratislavu. Hneď sme do toho chceli ísť. Je to obrovská česť a krásna výzva.

V tejto súvislosti je ale dôležité povedať, že genéza architektov, ktorí tento projekt formovali, je dosť široká. Na začiatku bola dlhodobá koncepcia mesta, ktorá hovorí, že na tomto mieste sa má rozvíjať celomestské centrum. Tú odzrkadľuje aj platný územný plán mesta z roku 2006, ktorý spracovali  architekti a urbanisti z ateliéru Markrop.

Pred pár rokmi sa začal formovať tím architektov ktorý naštudoval a aktualizoval základnú urbanistickú koncepciu Nového Lida a popísal princípy, ktoré by bolo potrebné zvýrazniť alebo upraviť v pôvodnom územnom pláne.

S iniciatívou začal renomovaný pražský architekt Jakub Cígler. Na dopravnej koncepcii spolupracoval s talianskym ateliérom MIC, ktorý sa zaoberá mestskou mobilitou. My sme do tímu boli prizvaní ako lokálny prvok pre tromi rokmi a oslovili sme tiež architekta Igora Marka z londýnskeho ateliéru Marko&Placemakers. Odborný pohľad na územno-plánovacie aspekty potom do tímu priniesol architekt Ivan Masár z ateliéru BMA.

Takže je to otvorený tím, kde stále pribúdajú nové mená. Ponúkame víziu, ako by toto územie mohlo fungovať.

Vizualizácia Slnečnice – Južné mesto, ©compassatelier

Keď sa zíde viacero architektov a urbanistov, prinesú si rôzne vízie. Je ťažké nájsť potom jedno spoločné riešenie?

Myslím si, že v detailoch sa vždy dá nájsť veľa rozporov, ale v základných princípoch všetci hovorili to isté. Že toto je jediné miesto, kde sa môže Bratislava spojiť na rieke. Dnes je dôležité, aby sme si zvolili správne základné princípy rozvoja tohto územia. Bude sa rozvíjať desiatky rokov a prežijú len silné a správne princípy, všetko ostatné sa pomení. A na týchto princípoch sa celý široký autorský kolektív zhodnúť vie.

Čo na tomto území priťahuje vás?

Nové Lido je celomestská, dokonca v určitom pohľade celoštátna téma. Práve tento spoločenský rozmer a význam ma fascinuje. Architektúra ma nebaví ako introvertná disciplína odrezaná od spoločnosti, politiky a ekonomiky. Práve pri tomto projekte sa všetky spomínané veci spájajú.

Viladomy Slnečnice – Južné mesto, ©compassatelier

Máte už s podobnými projektami skúsenosti?

Náš ateliér sa venuje územiu Južné mesto, ktoré dnes ľudia poznajú ako Slnečnice. Ide o obrovské územie s veľkým potenciálom, považované za úspešný príklad rozvoja mestskej štvrte. V roku 2030 by malo mať približne 11 000 obyvateľov.  Bola to pre nás obrovská škola. Dostali sme veľkú dôveru, urobili sme chyby, ale veľa vecí sa nám podarilo. Nové Lido sa však nedá porovnať so žiadnym iným územím v Bratislave a možno ani v Európe. Jeho potenciál vzbudzuje pokoru.

Akým spôsobom môže urbanista už pri návrhu zabrániť tomu, aby si územie nezabrali pre seba len isté komunity, ale slúžilo naozaj pre široké spektrum obyvateľov a návštevníkov mesta?

V prvom rade to nie je len otázka toho, čo dnes navrhneme. Môžeme síce povedať, že to bude vybalansované územie, kde budú mať svoje miesto mladí aj starí, hipsteri aj kravaťáci a všetko bude v krásnej rovnováhe. To je náš cieľ. Ale zabezpečiť to dlhodobo musia všetci. Mesto cez rozumnú reguláciu, investor s udržateľným plánom a verejnosť cez dopyt a kontrolu. Každý z nich má dosť nástrojov, stačí ich využiť.

Čo je rozumná mestská regulácia?

Každé mesto potrebuje niečo iné. Bratislava je liberálne mesto. Je možno ťažké si to priznať, ale sme individualisti. Stačí sa pozrieť aké ploty alebo autá máme radi.  Myslím, že Bratislave by pomohla prísna regulácia základných urbanistických hodnôt a voľnejšia regulácia architektonickej tvorby. Dnes je to trocha naopak. Regulujeme detaily ale nevieme vždy pomenovať a ustrážiť to podstatné. Mesto musí dýchať, mať možnosť organického rastu, ale nie na úkor svojich základných hodnôt. Ak mesto nepozná svoje základné hodnoty, vzniká chaos.

Napríklad Viedeň je veľmi prísne mesto. Tam sú napríklad v centre mesta zakázané veľkokapacitné nákupné centrá, pretože by vplývali na živosť starých centier. Je to veľmi prísna regulácia, ktorá by podľa mňa u nás nebola akceptovaná ani verejnosťou. Viedeň tiež sceľuje a kupuje pozemky a developuje na nich verejné funkcie alebo sociálne byty. Snaží sa tým vytvárať žiaducu sociálnu a funkčnú štruktúru.

To je na Slovensku po roku 1989 zatiaľ absolútne bezprecedentné, aby štát fungoval ako úspešný developer bývania či iných funkcií. Je nereálne tvrdiť, že Bratislava by mala byť ako Viedeň. Rôzni ľudia tvoria rôzne mestá. Na začiatok by stačilo dohodnúť sa, čo je pre toto mesto dôležité, pomenovať hodnoty a tie si strážiť.

Štúdia polyfunkčného mestského domu Triangel, ©compassatelier

O nábreží nazvanom Nové Lido sa neustále vraví, že môže dať Bratislave niečo, čo jej chýba. V čom je jeho najväčší potenciál?

Môže byť práve tým miestom kde sa vizuálne a  mentálne spojí Bratislava. Najlepšie by bolo, keby každý, koho táto téma zaujíma, sa išiel postaviť oproti Štefánikovi na druhú stranu Dunaja, do inundačného lesíka. Tam sa pozrel na Euroveu a potom si uvedomí, ako je to blízko. Uvidí ľudí dvesto metrov na druhej strane, ako sedia na schodoch pri Eurovei. Uvidí nad nimi Štefánika, ako smutne pozerá na druhú stranu, ako keby tam niečo čakal.

Podľa mňa je toto ten bod, od ktorého sa odvíja koncepcia rozvoja. Tam treba prekročiť Dunaj, načiahnuť ruky a spojiť mesto s Petržalkou. Myslím si, že vzťah Bratislavy k Petržalke nie je taký, aký by mohol byť. Ako nám pripomenul Pražák – architekt Cígler, ani ju nevoláme Bratislava, ale Petržalka. Akoby iné mesto. Je to niečo, čo nevidíme, vidíme ju iba z kopca a neradi. A toto miesto v zelenom páse je kľúčový bod, kde sa dá hovoriť o prepojení.

Zoberte si Euroveu, ako tranformovala vzťah Bratislavčanov k Dunaju. Bratislavčania si až vtedy uvedomili, že majú rieku. A to ide o päťsto metrov dlhý a štyridsať metrov široký pás na nábreží. Pri Novom Lide máme k dispozícii 1,5 kilometra nábrežia, ktoré sa dá rozvíjať do hĺbky až po Chorvátske rameno. Je to obrovská príležitosť.     

Nové Lido by malo nadviazať skôr na urbanizovaný charakter podľa vzoru Eurovei, alebo na prírodno-športový charakter?

Toto územie bude úplne špecifické, je ťažké ho k niečomu prirovnávať. Na nábreží bude športovo-rekreačná zóna – nábrežný park. Medzi hrádzou a diaľnicou určite bude urbanizované mestské prostredie. Ak sa podarí spojiť mesto s Lidom a Lido s Petržalkou, vznikne unikátna energia, ktorú v Bratislave ešte nepoznáme. Život na oboch brehoch.

Vráti sa na nábrežie aj staré Lido?

Bolo by skvelé, ak by tu vznikli pláže a pobytové brehy tak, aby sa naozaj dali omočiť nohy v Dunaji.  Nám ale nejde len o formálny návrat k tomu, čo tam bolo. Ja sa síce v Dunaji sem tam okúpem, ale neviem, či by väčšia časť Bratislavčanov bola ochotná do tej vody vliezť.

Snažíme sa nadviazať na spoločenskú kvalitu toho miesta. Lido bol priestor, s ktorým sa vedel identifikovať Bratislavčan, či už bol z Ružinova, Kramárov, Starého mesta alebo Petržalky. Keď išiel na Lido, mal pocit, že je Bratislavčanom. A takýchto miest v Bratislave nie je. Máme korzo, kde sa radi otŕčame, alebo hrad, čo je miesto pre spoločensko-politické prekáračky. Nemáme dosť priestorov pre celomestskú identifikáciu. Na to je priestor nábrežného parku ideálny.

Verím, že pod vedením mesta a za účasti všetkých aktérov tu môže vzniknúť niečo výnimočné.  

Pridaj komentár