Majiteľka Kounu: Chcem, aby Bratislava v zime žila aj po piatej večer

Tento článok je súčasťou seriálu “Čo by malo byť Nové Lido”. Pýtame sa v ňom Bratislavčanov, čo by podľa nich nemalo chýbať v plánovanej mestskej štvrti na petržalskej strane Dunaja.

Ak v lete, či dokonca počas jesene v centre Bratislavy natrafíte na dlhý rad ľudí, tak ste sa zrejme ocitli pred Kounom. Je to zmrzlináreň, ktorá je tu síce krátko, no stala sa jednou z charakteristík Starého Mesta.

S jej majiteľkou Barbarou Szalaiovou sme sa boli prejsť v gumákoch na Novom Lide. Popri fotení porozprávala architektovi a urbanistovi Igorovi Markovi, čo by na Novom Lide rada videla a čo by ju sem motivovalo prísť v budúcnosti podnikať.

Miesto pre malých podnikateľov

“Z pohľadu malého podnikateľa – to, čo by ma sem prilákalo, by boli ľudské nájmy. Malý podnikateľ v centre mesta nedostáva šancu podnikať. Ak by sa situácia zopakovala aj tu, voľné miesta by sa zaplnili veľkými reťazcami, ktoré si to môžu dovoliť. Ja osobne som práve za rôznorodosť.

Momentálne žijem v centre mesta. Ak by som sem mala prísť bývať, prípadne podnikať, určite by ma sem pritiahli práve spomínaní drobní podnikatelia – zhlúčik malých pekárničiek, obuvník, niečo také, čo tu bolo kedysi, ale už to tu nie je.

A aj možnosť poprechádzať sa po parku, čo mne osobne veľmi chýba. Určite sem treba dať niečo pre mladých, mamičky, ale aj pre starších ľudí, aby mali možnosť poprechádzať sa. Verejný priestor by mal byť určený všetkým.

Prechádzky v Bratislave sú veľmi obmedzené. Medická záhrada je príliš malá, Železná studienka je super, ale nie je tak blízko. Sad Janka Kráľa už ani neberiem ako park, skôr ako súčasť Auparku.”

Život po 5 večer

“Určite by som do parku umiestnila to, čo do neho patrí – lavičky, stromy, priestor pre deti. Aj niečo pre psov, ale oddelené, aby sa park neničil. Privítala by som aj stánky s čajom, najmä v chladných obdobiach roka, aby boli ľudia ochotní prechádzať sa aj v zime.

Mám totiž pocit, že tu v Bratislave pri menej ako 10 stupňoch život mesta zomiera, čo je podporené aj tým, že je skoro tma. Ľudia prestávajú chodiť skrátka von. Možno nejaké stánky so suvenírmi. Skrátka to, čo bežne vidíme v zahraničí, ale u nás to chýba.

Chcela by som udržať život v Bratislave v uliciach aj v zime, hlavne po piatej hodine večer. Treba sa zamyslieť nad tým, ako to zabezpečiť, čím tých ľudí prilákať.

Mesto by malo byť pre ľudí, nie ľudia pre mesto. Malo by byť miestom, kde radi trávia každú voľnú chvíľku, a nie odtiaľ utekajú.”

Ucelenosť a prírodné materiály

“Strašne mi vadí jedna vec, Bratislava akoby nemala svojho architekta. Vylepené nápisy, všetko je možné namaľovať, plastové okná sa striedajú s drevenými. Vyzerá to naozaj katastrofálne. Pritom stačí ísť len na skok do Prahy, kde je všetko veľmi pekné, a inšpirovať sa.

Takže, podľa mňa, Bratislava nemá ucelenú architektúru. Ja ani neviem, čo máme naše pôvodné, pretože všetko sa snažíme prehnane zmodernizovať. Kaviareň sa nevolá kaviareň, ale Coffee house, máme samé trattorie, putiky a ristorante. Veľmi fandím slovenským a autentickým názvom a najmä nápadom. Nemusí byť všetko nutne len okopírované.

Páčilo by sa mi, keby sme aj do tejto časti vniesli prírodné materiály, niečo späté s prírodou. Nie obrovské presklené budovy. Aby všetko spolu súviselo. Aby domy nadväzovali na námestie, námestie zas na park. Domy nemajú byť vsuvka medzi niečím. Majú byť súčasťou.”

dsc_4303

Komunitný život

“V Rakúsku funguje napríklad možnosť natrhať si vlastné kvety v záhrade. Stará sa o ňu komunita, ktorá tu žije. Za túto kyticu sa platí. Nie však preto, aby sa daní ľudia z týchto peňazí uživili, ale preto, aby sa dokúpili nové kvetiny.

V Amsterdame som sa dokonca stretla s rodinnou reštauráciou, kde neboli žiadne ceny a mala som zaplatiť toľko, koľko usúdim, že by bolo vhodné za to, čo som si objednala.

A jasné, že som dala viac, pretože som nevedela koľko. Neviem, či by u nás niečo také prežilo, každopádne, tam sa tejto reštaurácii veľmi darí.”

Zábava

“Ďalšia vec, ktorá mi tu veľmi chýba je spôsob, ako sa tu zabaviť cez víkend. Väčšina ľudí odchádza preč z Bratislavy, lebo tu nie je nič. Máme tu múzeum, kde sú tie isté exponáty roky, prípadne sa to tak javí. Keď sme opatrovali malé deti, premýšľali sme nad tým, ako ich zabaviť. V Bratislave nebola šanca.

A tak sme išli do Maďarska, kúsok od Bratislavy, kde je štvorposchodová budova a každé poschodie predstavuje iný element. Človek sa tu učí hrou. Danubiana nestačí. Takže, určite by som na námestie postavila interaktívny priestor, zábavný, pekný, s miestom pre študentov. Prípadne nejakú multifunkčnú budovu, kam by ľudia chodili a ona by ponúkala stále niečo iné, zaujímavé. Priestor, kde sa stále niečo deje.

Rovnako by som prijala trhy, ale nielen v sobotu alebo v nedeľu. Čiže trhovisko, trhy starožitností. V Amsterdame je všetko priamo v meste, človek nemusí nasadnúť do auta, všade sa dostane pešo.”

 

Obuv dodala slovenská značka Novesta

www.novesta.sk