Šéf cyklokuriérov: Môžeme si spraviť mesto priateľské buď k ľuďom, alebo k autám

Každý vidí Bratislavu inak. Preto sa jej obyvateľov pýtame, čo by podľa nich nemalo chýbať v plánovanej mestskej štvrti na petržalskej strane Dunaja. Tentokrát sme sa rozprávali s človekom, ktorý ju prešiel krížom krážom na bicykli.

Cyklokuriérov v žlto-zelených dresoch pozná asi každý, kto sa pohybuje najmä v centre Bratislavy. V rýchlosti súperia s autami v bežnej premávke, na dvoch kolesách sa dostanú aj tam, kam sa na štyroch nesmie. Šimon Krošlák, prevádzkový riaditeľ kuriérskej firmy Švihaj Šuhaj nám pri prechádzke po území Nového Lida porozprával o svojej predstave budúcnosti tohto územia z pohľadu cyklistu.

Zóna s nulovými emisiami

„Špeciálne upravenými nákladnými bicyklami sa dajú zásobovať prevádzky prakticky akýmkoľvek tovarom – potravinami, oblečením, čímkoľvek. Unesú aj 300 kilogramov. Jedinú vec, ktorú na to v infraštruktúre treba vybudovať, je nejaké prekladisko alebo konsolidačné centrum, ktoré by mohlo byť niekde na hranici tejto zóny s dobrým prístupom pre automobilovú dopravu, odkiaľ by sa dal tovar od dodávateľov prekladať na bicykle a prevážať hlbšie do územia, kam by autá nemali prístup.

Ak by bolo niečo, čo sa už naozaj nedá previezť na bicykli, existuje celá škála elektromobilov, ktoré sa dajú na tieto účely použiť. Dnes nič nebráni vytvoriť štvrť s nulovými emisiami.”

“Tento spôsob funguje v zahraničí, v západoeurópskych mestách, kde je to už celkom bežné. Viem si to predstaviť aj v Bratislave. My sa to snažíme presadiť na pešej zóne v centre mesta, ale takáto nová štvrť by bola na to rovnako vhodná.

Presne toto by sa dalo preniesť aj na ľudí. Prídu na záchytné parkovisko a či už sa odtiaľ dostanú pešo, MHD, prípadne tu bude nejaká požičovňa bicyklov, princíp je jasný: vytvoriť štvrť čo najpriateľskejšiu k ľuďom, pokiaľ možno bez áut. Navštívil som Holandsko aj Dánsko a tam to funguje tak, že skoro každá ulica má cestu, cyklotrasu a chodník. Len vyslovene tie najbočnejšie uličky cyklotrasu nemajú.”

Poprepájať to, čo je už vybudované

„Určite teda platí, že čím hustejšia cykloinfraštruktúra, tým lepšie. Ale v prvom rade, čo by Bratislava potrebovala, je poprepájať to, čo už je vybudované. Máme tu krásnu hrádzu, ktorá je ako diaľnica pre cyklistov, ale napojiť sa na ňu dá len na málo miestach.

Najväčším problémom je dostať sa z mestských častí do centra. Akékoľvek územie tu vznikne, treba ho jednoducho a efektívne napojiť na existujúcu sieť MHD a cyklotrás.”

“Cyklisti toho naozaj nepotrebujú veľa. Ak všetci dodržiavajú predpisy, dokážu fungovať na cestách medzi autami. Bolo by však lepšie a bezpečnejšie pre každého, ak by mali vyhradené cyklocesty alebo cyklopruhy, kde sa dá. Tiež je veľmi dôležitá vzájomná ohľaduplnosť medzi všetkými účastníkmi cestnej premávky, najmä tých silnejších k tým slabším.

Pokiaľ je niekde vymedzená rýchlosť – napríklad tridsiatka, pohyb cyklistu je v tomto prípade absolútne bezpečný. Cyklista je vtedy rýchlostne viac-menej rovnocenný s automobilom a konflikty sú ojedinelé. Ale na hlavných cestách je však ideálne mať aspoň oddelenú cyklocestu alebo aspoň cyklopruh.

Existuje však taký názor, že cyklotrasa je bezpečná až vtedy, keď sa na ňu nebojíte pustiť samostatne bicyklovať svoje šesťročné dieťa. Myslím, že v našich podmienkach to tak úplne možné nie je, a ani tak skoro nebude. Ale do budúcnosti treba myslieť na všetko a mať vysoké nároky.“

Menej áut v uliciach

“V Bratislave na bicykli jednoznačne ľudí pribúda. A to aj napriek tomu, že o cyklotrasách sa to povedať nedá. Starosta Bogoty povedal: “Môžeme spraviť mesto priateľské k ľuďom alebo mesto priateľské k autám. Nedá sa oboje.” Mestský priestor je skrátka obmedzený a nedá sa doň napchať všetko. Musíme hospodáriť s tým, čo máme.

Ak by sme sa na to pozreli z hľadiska efektivity prepravy ľudí, zistíme, že najefektívnejšia je električka alebo metro, potom je to autobus, cyklodoprava, pešia doprava. Individuálna automobilová doprava je efektívna najmenej, pritom zaberá najviac priestoru. Teda, ak chceme mať mesto priateľské k ľuďom, musíme rozvíjať tie efektívnejšie spôsoby dopravy, a to je práve cyklodoprava a hromadná doprava.”

DSC_4227

“Ak sa mám na výhody môjho bývania v širšom centre pozrieť z blízka, určite k nim patrí možnosť chodiť všade pešo alebo na bicykli. Nemusím sa zdržovať nejakým parkovaním. Toto je to, čo by som očakával od tejto štvrte, aby mala vyriešené priame pešie a cyklistické ťahy na centrum mesta alebo všeobecné miesta záujmu. “Vybudujte to a oni prídu,” je myslím latinské príslovie, ale dávam ho do súvislosti s budovaním cyklotrás. Čím viac sa ich vybuduje, tým viac cyklistov sa príde po nich bicyklovať.

Prijal by som tiež, keby ulice neboli zapratané autami, a namiesto nich by vznikol priestor pre park, trávnik či aspoň lavičku. A samozrejme veľa zelene, lebo nie je príjemné bývať na vybetónovanej ploche. Blízkosť zelene je dôležitá. Práve táto časť má les, má Dunaj, čo je skvelé.”

Lepšie prepojenie Petržalky s nábrežím

“Ja som žil 21 rokov v Petržalke. Veľa ľudí ju považuje za betónovú džungľu. Ale to len tí ľudia, ktorí tu nikdy nežili. Lebo Petržalka má naozaj veľa zelene. Skoro z každého miesta je to možno 5 minút k nejakému jazeru alebo do lesíka. Z Dulovho námestia, kde žijem teraz, to mám oveľa ďalej.”

dsc_4266

“Na Petržalke mi chýbal hlavne nadchod, skrátka nejaké lepšie napojenie Petržalky na túto nábrežnú časť. Pár ich tu síce je, ale sú zle napojené zvyšok Petržalky z jednej či druhej strany. Čo mi tam ešte chýba, sú športoviská a kultúrne zariadenia. Ak by sa táto časť Petržalky mohla stať súčasťou mesta, tak by sem ľudia určite chodili.

Fajn by bolo, keby sa podarilo dostať Bratislavčanov k Dunaju, na Dunaj aj do Dunaja. Ja sa sem chodím kúpať najčastejšie. Ľudia majú obavy z toho, aká je voda špinavá, ale ja som sa na to pýtal, kde sa dalo. Voda v Dunaji je na kúpanie nezávadná. Nenarástla mi žiadna tretia ruka ani nič podobné…”

 

Obuv dodala slovenská značka Novesta

www.novesta.sk