Vodáci patria na Lido. Takto to u nich vyzerá

Podobne si predstavíte záhradu u starých rodičov na vidieku alebo miesto, kde si chodíte oddýchnuť z mesta. Pokoj, veľa zelene, voda, ľudia všetkých generácií. Mnoho z Bratislavčanov pritom nevie, že takéto miesto majú priamo pod nosom.

V lodenici Dunajčík
V lodenici Dunajčík. Autori fotiek: nora-jakub.sk

Len kúsok od ústia starého mosta na breh Petržalky sa nachádza miesto, kde sa ruch hlavného mesta na chvíľu preruší. Deti si skáču na trampolíne, dôchodcovia si vyberajú pádla a generácie medzi tým sa pomaly presúvajú sem a tam.

Atmosféra vodáckeho klubu Dunajčík pripomína časy, keď sa aj v mestách žilo pokojne a čas strávený v prírode súznil s pocitom, že človek je neďaleko centra.

To, že takéto miesto v Bratislave doteraz existuje, je malým zázrakom.

Krátka rozcvička na suchu.
Krátka rozcvička na suchu.

Veď aj policajti hliadkujúci sto metrov od lodeníc, sa zamračia, keď sa ich pýtate na cestu. “Lodenice? Také nič tu nie je,” dumá jeden a ďalší sa zamyslí: “Ale skúste týmto smerom,” ukazuje presne opačne. Nevadí, napokon sme lodenice vodákov našli.

“Potiaľto bola najvyššia voda,” ukazuje kapitán vodáckeho klubu, Maťo Mišík na kovovú značku na zárubni dvier v klubovni. Domček vidieckeho štýlu skrýva okrem samotnej lodenice aj zázemie pre vodákov s históriou, ktorú pripomínajú poháre vysúťažené rokmi ich existenie.

Vodácky klub Dunajčík začínal na týchto miestach už v roku 1924, takže v tomto roku oslavuje 92 rokov existencie.

O chvíľu sa ide na vodu.
O chvíľu sa ide na vodu.
Keď sa loď napije.
Keď sa loď napije.

Do klubu začínajú prichádzať ďalší vodáci. Prišli sme v deň, keď sa na vodu po prvý raz vyplavia aj tí, ktorí doposiaľ na kajaku či kanoe nesedeli. Rocvička, inštrukáž a ide sa pomaly trénovať. Je medzi nimi aj viacero detí.

“Športovanie v prírode zažíva opäť renesanciu. Lode k tomu neodmysliteľne patria, veď je to jedna zo základných aktivít, ktorú ľudstvo v prírode robilo,” vysvetľuje M. Mišík.

Na chvíľu sa ospravedlní, ide staršej pani pomôcť s loďou na vodu. O chvíľu sa už ako prvá zo skupiny vzdaľuje na Dunaji oproti zapadajúcemu slnku.

Dôkaz, že sme v Bratislave.
Dôkaz, že sme v Bratislave.
Pohoda pri vode.
Pohoda pri vode.

Druhý breh s Euroveou je kúsok. Príslovie “čoby kameňom dohodil” má možno pôvod na tomto mieste. Oba brehy Dunaja sú tu tak blízko, že pri pádlovaní pri lodenici môžete spočítať ľudí na nábreží pri Eurovey. Ide to aj naopak a od Eurovey sa dá vidieť množstvo vodákov na Dunaji.

Len sa treba pozrieť o trochu lepšie, pretože neudržiavané prostredie v okolí dáva pri pohľade z Eurovey pocit, že na druhom brehu nie je vôbec nič. Dá sa to však vidieť aj inak – bujná zeleň skrýva až tri vodácke lodenice.

Vodáci na Dunaji.
Vodáci na Dunaji.

Dôkaz toho, že s prírodným prostredím môžu byť nenásilne skombinované rôzne aktivity obyvateľov mesta.

Chcete vedieť ako sa vyvíja inicatíva Nové Lido a spolupráca s vodákmi a ďalšími subjektmi? Prečítajte si článok Kam ide Lido.