Metropoly a voda XI: Seattle otvára osemhektárový nábrežný park

Príbehy svetových metropol, ktoré sa snažia vyťažiť maximum z polohy pri vodnej hladine, sa líšia v mnohých charakteristikách, no jedno majú vždy spoločné: Uvedomujú si kvalitu mestského prostredia pri rieke, jazere či mori, a snažia sa priestor využiť v prospech obyvateľov. V americkom Seattli na severozápade Spojených štátov tento proces začal pomerne nedávno, no má za sebou výrazné výsledky.

Koncertné sály pri vode sú ikonami miest a štátov. Pridajú sa k nim Praha a Bratislava?

Väčšina veľkých kultúrnych centier a koncertných sál vo svete má spoločnú jednu vec – bezprostredné susedstvo s vodou. Ak je to čo i len trochu možné, mestskí plánovači a architekti sa vždy snažia zasadiť významné kultúrne a spoločenské stánky do susedstva vodných plôch, či už riek, jazier alebo morských zálivov. K tomuto riešeniu sa prikláňa aj vedenie českej metropoly, ktoré plánuje budovu Vltavskej filharmónie v Prahe.

Metropoly a voda X: V Dubaji sa míňali nábrežné plochy, tak vytvorili umelé ostrovy

Architekti a urbanisti sa zhodujú, že brehy pri vodných hladinách tvoria najkvalitnejšie miesta pre život. Či už bývanie, kancelárie, šport alebo relax, ľudia jednoducho majú radi výhľad na vodnú hladinu vo svojej blízkosti. Čo však robiť v prípade, ak je nábrežie využité na maximum, no stále je dopyt po nových a nových bytoch, pracovných priestoroch či hoteloch na pobreží?

Vietnamka Niki: Stále vidím predsudky, aj keď mladí z našej komunity sú úspešní v rôznych oblastiach

Rodáčka z Vietnamu Niki Trang Pham sa hrdo hlási k vietnamskej komunite, a to napriek tomu, že má slovenské občianstvo, vie dobre jazyk a aj vďaka práci obchodníčky v IT oblasti patrí k „zabehnutým“ Vietnamcom v Bratislave. Podľa nej sú tu cudzinci stále menej vítaní, no vždy sa nájde niekto ochotný, kto rád pomôže. Sama hovorí, že jej známi majú problém najmä s jazykom a prístupom niektorých úradov.

Psíčkarka v Bratislave: Počas lockdownu pribudli vo verejných priestoroch ďalší majitelia psov

Vlastniť psíka sa stáva čoraz populárnejšie a už dávno nie je iba doménou ľudí bývajúcich v rodinných domoch so záhradami. O to dôležitejšie je ich pravidelné venčenie, ktoré je aj jednou z výnimiek zo stanoveného zákazu vychádzania. Psíčkarka Karolína Kedrová v ďalšom článku zo seriálu Férové mesto hovorí, že priestorov na venčenie by mohlo byť viac, ale kto hľadá, to svoje si nájde.

Metropoly a voda IX: Kodaň buduje parky a kaviarne na vodnej hladine

Nie nadarmo sa o obyvateľoch Kodane hovorí, že patria k najšťastnejším na svete. Zdravá a fungujúca ekonomika, nízka nezamestnanosť, kvalitná verejná doprava a nízka kriminalita – toho všetkého je hlavné mesto Dánska živým príkladom. Rozlohou aj počtom obyvateľov je pritom blízke Bratislave. Jeho hlavným živlom je všadeprítomná voda, ktorá rozdeľuje mesto od maličkých kanálov až po prístav, a je dušou celého mesta.

Projektový manažér Nového Lida: Nová štvrť a promenádny most dotvoria Bratislavu ako mesto na rieke

Život ľudí je odjakživa spojený s vodou. Preto vznikali mestá v blízkosti tokov, jazier a morí, ktoré poskytovali zdroj vody, surovín, potravy a stali sa dôležitými dopravnými cestami. V posledných rokoch sa pohľad na vodné plochy a ich nábrežia mení, bývalé prístavy, priemyselné a nevyužívané plochy sa menia na mestotvorné priestory, ktoré priťahujú ľudí späť k vode. Mestá po celom svete revitalizujú nábrežia a budujú nové nábrežné štvrte. Bratislava tento trend nasleduje, zatiaľ však iba na ľavom nábreží. Ako mesto rozširuje svoje centrum aj na pravý breh, hovorí projektový manažér JTRE Silvio Kičina, ktorý stojí za realizáciou konceptu štvrte Nové Lido.

Architekti Bratislavy: Autor Manderláka Christian Ludwig spájal modernu s tradíciou

Keď sa povie Manderlák, každý Bratislavčan hneď vie, o ktorú budovu ide. Málokto však pozná autora stavby, ktorá býva označovaná ako „prvý bratislavský mrakodrap“. Je ním Christian Ludwig, ktorý navrhol aj ďalšiu významnú stavbu, vzdialenú len pár desiatok metrov – obchodný dom Dunaj. Hoci v roku 1945 odišiel žiť do Rakúska, vďaka realizáciám v Bratislave sa zaradil medzi významných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej architektúry.