Architekti Bratislavy: Juraj Tvarožek, priekopník funkcionalizmu

Možno to dnes znie neuveriteľne, no boli časy, keď Bratislava bola modernejšia ako Viedeň. Začiatkom 20. storočia sa z ospalého, kedysi korunovačného mesta, rodila dynamická a priekopnícka metropola. Zriaďovali sa inštitúcie, menil sa životný štýl obyvateľov a tiež architektúra. Jedným z tých, ktorí tvorili novú tvár Bratislavy, bol významný slovenský architekt medzivojnového obdobia Juraj Tvarožek.

Tvarožkova vila. Zdroj: wikipedia.org

Od murárčiny k architektúre

Rodák z Brezovej pod Bradlom chodil na gymnázium do Bratislavy, ale pre horšiu ekonomickú situáciu v rodine sa začal venovať murárskemu remeslu. Neskôr odišiel na priemyslovku do Budapešti a v roku 1908 sa zamestnal v Prahe u architekta Aloisa Dryáka. Skúsenosti so stavebníctvom a architektúrou získal nielen v týchto metropolách, ale aj vo Viedni. O šesť rokov neskôr musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády a padol do zajatia na Sibíri. Venoval sa tu včelárstvu a tiež projektoval časť výstavby banského mestečka Kemerovo. Ako československý legionár sa v roku 1920 cez Kóreu, Japonsko, USA a Francúzsko vrátil domov.

Juraj Tvarožek. Zdroj: Archinfo.sk

Po návrate zložil skúšky zo staviteľstva a opätovne nadviazal na sľubnú kariéru architekta. Jednou z prvých realizácií bol rodinný dom pre brata Tomáša, významného slovenského finančníka a národovca, ktorý vybudoval v roku 1921 vo vilovej štvrti blízko Bratislavského hradu. Dnes je známy ako Tvarožkova vila a postavený je v téme národného slohu. Zdobia ho rastlinné motívy od maliara Jaroslava Votrubu.

Rozchod s tradíciou

Po projektovaní víl a rodinných domov s neoklasicistickými prvkami ho čakala prvá väčšia výzva v Bratislave – obytný dom s kinom a kaviarňou Metropol. Pozemok medzi Mickiewiczovou a Špitálskou ulicou kúpil jeho brat Tomáš a celú výstavbu v rokoch 1927 až 1928 aj financoval. Na neveľkom pozemku vznikla päťposchodová budova so železobetónovou konštrukciou, plochou strechou, kaviarňou Metropol na prízemí a kinom vyzdobeným v duchu Art Deco.

Obytný dom s kaviarňou Metropol. Zdroj: Wikipedia.org

Juraj Tvarožek pri jej navrhovaní ukázal cit pre zladenie funkcionality, urbanizmu a dispozície. Jeho riešenie budovy vzbudilo záujem aj v zahraničnej tlači, najmä v Taliansku a Fínsku. Práve táto budova bola preňho zlomová a je považovaná za pomyselný rozchod s tradíciou v jeho tvorbe. Metropolku si obľúbila kaviarenská spoločnosť, medzi nimi aj spisovatelia ako Laco Novomeský a Ján Poničan. V deväťdesiatych rokoch prešla rekonštrukciou podľa architektov Jána M. Bahnu a Ľubomíra Závodného, a z obľúbenej kaviarne sa stala banková hala.

Vrcholné dielo

V tom istom roku, ako sa začala výstavba Metropolky, vyhral Juraj Tvarožek súťaž na návrh budovy Mestskej sporiteľne na Kamennom námestí. Pri jej navrhovaní mal voľnú ruku najmä vďaka bratovi Tomášovi, ktorý bol riaditeľom banky. Táto stavba je považovaná za jedno z vrcholných diel československej funkcionalistickej tvorby a ide o vôbec prvú funkcionalistickú stavbu na Slovensku. Už v dobe vzniku bola navrhovaná ako polyfunkčný objekt a v odborných kruhoch spôsobila doslova revolúciu.

Unikátna bola tým, že prvýkrát na Slovensku bol spojený železobetónový skelet a zavesená oceľovo-sklenená fasáda. Okná fasády sú oceľové, obklad je z farebného skla Mirotax. Podobný typ konštrukcií sa používal najmä na mrakodrapoch v Amerike. Budova mala byť pôvodne umiestnená na betónovej doske, ale keďže tadiaľ pretekalo jedno z dunajských ramien, bola nahradená 584 železobetónovými pilótami. Budova bola postavená za štrnásť mesiacov, celkovo má sedem nadzemných podlaží.

Historická fotografia budovy Mestskej sporiteľne. Zdroj: Wikipedia.org

Zaujímavý je tiež interiér banky, v ktorom boli použité kvalitné materiály ako exotické drevo, chrómovaná oceľ či sklo. Vstupná hala a schodisko sú vykladané vzácnym levickým zlatým ónyxom. Nábytok použitý pri zariaďovaní sporiteľne bol v kubických tvaroch. V 70. rokoch 20. storočia došlo k viacerým úpravám podľa projektu architektov Ľubomíra Brezinu a Štefánie Formánkovej, pri ktorých však nebolo rešpektované pôvodné architektonické dielo. Ďalšia rekonštrukcia čakala banku začiatkom 90. rokov, ktorá bola pod vedením ateliéru Jána Bahnu.

V roku 2017 boli podľa projektov Architektonického štúdia SIEBERT+TALAŠ obnovené chránené pulty, ónyxové schodisko a originálna sklobetónová podlaha. Zrekonštruovaný bol aj vchod do budovy a na svoje miesto sa vrátili dve reštaurované plastiky z mramoru. Ide o diela významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktoré symbolizujú Sporivosť a Prácu.

Ďalšie projekty

K  ďalším dôležitým dielam Juraja Tvarožka patrí aj evanjelický zborový dom v Novom Meste či nezrealizovaný návrh športového areálu Slávie v Petržalke. Bratislava by tak v oblasti športu dosiahla európske rozmery. V objekte mali byť vybudované bazény, bežecké dráhy či tenisové kurty. Venoval sa aj rôznym urbanistickým riešeniam. Spolu s pražskými architektmi vypracoval súťažný návrh na regulačný plán a železničné riešenie územia v Bratislave, kde bolo viacero pokrokových myšlienok.

Navrhol aj rodinný dom Dr. Hynka Hromadu pod Machnáčom, kde bolo po prvý raz zavedené teplovzdušné kúrenie v Bratislave. V roku 1941 sa venoval stavbe budovy pre Slovenskú obilnú spoločnosť na Hlbokej ceste, ktorá bola po znárodnení sídlom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Prezývali ju aj „Biely dom“. Dnes v nej sídli Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V nemilosti režimu

Juraj Tvarožek bol počas 2. svetovej vojny priamym účastníkom Slovenského národného povstania. Po vojne sa venoval modernizácii skladu C Ludwigovho mlynu, ktorý projektoval spolu s architektom Cyrilom Urbanom.

V  50. rokoch 20. storočia ho však zatkli a  v spornom procese odsúdili na dva roky väzenia a pokutu 80-tisíc korún. Prezident Antonín Zápotocký mu udelil amnestiu a trest skrátil o jeden rok. Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím a začal pracovať v bratislavskom Stavoprojekte. Na dôchodok odišiel do rodnej Brezovej, kde sa venoval obľúbenému včelárstvu. Zomrel 12. januára 1966.

Budova pošty v Žiline, ktorú navrhol Juraj Tvarožek. Zdroj: architectureweek.cz

Architekt Juraj Tvarožek svojou tvorbou prispel k rozvoju Bratislavy i k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. Naprojektoval cestu na Bradlo, budovu pošty v Žiline, prestavbu zámku na Prednej hore na sanatórium, bývalé budovy miestnej správy v Brezovej pod Bradlom či Myjave. Patril medzi architektov, ktorí svojimi činmi formovali nielen mestá, ale aj celú spoločnosť.