Nové Lido ožilo počas Bielej noci. Aké miesto má umenie v meste?

Identitu mesta tvorí popri architektúre, verejných priestoroch či prírodných danostiach aj umenie v uliciach, na námestiach i nábrežiach. Oficiálne umenie v poslednom čase nahradilo skôr pouličné umenie. Street art však už dávno nepredstavujú iba nelegálne nápisy a graffiti hyzdiace vozidlá verejnej dopravy alebo fasády domov.

Foto: Tomáš Kuša

V metropolách ako Barcelona, Lisabon či Berlín ide o mestotvorný prvok, ktorý dotvára charakter miesta. Umenie si opäť hľadá cesty do verejného priestoru aj v Bratislave, čo potvrdzujú podujatia ako Biela noc alebo Bratislava Street Art Festival.

Výtvarné umenie patrí do verejného priestoru, pretože je spolutvorcom identity miesta,“ hovorí kunsthistorička Sabina Jankovičová, ktorá je autorkou súpisu sochárskych diel v Bratislave a zaoberá sa umením vo verejnom priestore. „Má veľký potenciál tvoriť atmosféru konkrétneho mesta, stať sa kontaktným bodom, znakom danej lokality. Tým tvorí individualitu miesta a vyčleňuje ho zo šedého priemeru, dáva mu niečo navyše, čím sa odlíši od ostatných,“ vysvetľuje význam umenia.

Na rozdiel od minulosti, keď bolo umiestňovanie umeleckých diel predpísanou súčasťou verejných architektonických projektov, v súčasnosti záleží len na vzdelanosti a kultúrnosti investora, či si je vedomý úlohy umenia v tvorbe vereného priestoru a jeho kvality, zamýšľa sa kunsthistorička. „V mnohých mestách alebo celých štátoch ako USA, Austrália alebo vo väčšine krajín západnej Európy existuje zásada, že jedno percento z rozpočtu stavby ide na výtvarné dielo či diela. Na tieto diela sú vypisované súťaže a sú vyberané odbornými komisiami, čiže je garantovaná ich kvalita,“ približuje Sabina Jankovičová. Oceňuje, že mnohí súkromní investori začínajú vážnejšie vnímať úlohu výtvarného umenia a z vlastnej iniciatívy do umenia pre svojich zákazníkov investujú.

Chýbajúce investície do umenia si všíma aj konceptuálny umelec Viktor Frešo, známy kritik súčasnej slovenskej umeleckej scény. „Po revolúcii sa tu veľa realizácií neudialo, ak nerátame pár sôch na nábreží v River Parku a Eurovea, pričom aj tu išlo o súkromné aktivity,“ zdôrazňuje. Počas festivalu Biela noc odhalil pod pešou lávkou v Zuckermandli stálu expozíciu s názvom Circle Head.

Foto: Marko Erd

„Navrhoval som, aby sa umenie na nábreží rozšírilo a nech sa Eurovea a River Park prepoja. Socha vychádza z japonských hračiek Kokeshi, ide o predmety bez rúk a nôh, vlastne iba o hlavičku. Neďaleko žil v minulosti významný sochár Franz X. Messerschmidt, ktorý sa venoval portrétnym veciam a zobrazovaniu emócií. Môj projekt na jeho tvorbu istým spôsobom nadväzuje,“ hovorí sochár, ktorého azda najznámejším dielom je socha s názvom „Pičus“.

„Nemyslím si, že umenie by malo dávať presné návody na to, čo si z neho má človek zobrať, aký zážitok mu má odovzdať. V prípade Circle Head ide o minimalistické pochopenie portrétu, ktoré ostro kontrastuje s Messerschmidtovým bravúrnym technickým zvládnutím portrétnej tvorby,“ vysvetlil Viktor Frešo.

Pre umeleckú sebarealizáciu tvorcov sú ako stvorené aj opustené miesta, staré industriálne budovy či ošarpané fasády, ktoré využívajú práve podujatia ako Biela noc. Svetoznámy rodák zo Spojeného kráľovstva Filthy Luker, ktorý sa spoločne s Pedrom Estrellasom preslávil vďaka nadrozmerným nafukovacím objektom, dokonca hovorí, že pouličné umenie môže byť nástrojom džentrifikácie, teda zhodnocovania menej prosperujúceho územia.

Foto: Tomáš Kuša

„Stalo sa bežným, že do lokalít predurčených na vznik pouličného umenia sa investuje a vznikajú tak veľké nástenné maľby, ktorých realizácia stojí pomerne veľký obnos finančných prostriedkov,“ hovorí Luke Egan, ktorý sa pod pseudonymom Filthy Luker podieľal aj na troch inštaláciách počas Bielej noci v Bratislave.

„Väčšina ľudí prichádza do kontaktu s umením iba vo forme obrázkov v knihách, na počítačoch či telefónoch. My každý deň žijeme v neustále sa meniacej galérii street artu v životnej veľkosti. V našom prípade je to dokonca niekedy nadživotná veľkosť,“ vysvetľuje Luker. Svoju tvorbu predstavili napríklad na Olympiáde v roku 2012, počas vystúpení Cirque du Soleil či na hudobných festivaloch ako Glastonbury a Lollapalooza. Komerčné realizácie pre klientov striedajú s recesistickými inštaláciami umiestnenými v mestskom prostredí.

Foto: Jaroslav Novák

Ďalšou inštaláciou Bielej noci bol projekt Magic Lido, ktorého realizáciu uchopilo slovenské zoskupenie umelcov pod názvom BN Label. „Lido tvorilo významnú časť bratislavského života, združovalo ľudí a tvorilo dôležitú časť verejného priestoru pri rieke. Dnes je prevažne opusteným miestom, ktoré ľudia navštevujú len výnimočne. Na nás však toto kedysi populárne prírodné kúpalisko s parkom dýcha históriou aj obrovským (hoci spiacim) potenciálom. Chceli sme naň upozorniť, prebudiť spiacu krajinu k životu a využiť fakt, že z populárnej promenády pri Eurovea je naň skvelý výhľad,“ hovoria umelci o Lide.

Dynamickou svetelnou inštaláciou sa snažili vytvoriť atmosféru, ktorá bude podnecovať fantáziu a evokovať záhady a tajomstvá tmavého, magického lesa na druhej strane Dunaja. „Naším zámerom bolo opustenú krajinu prebudiť, pritiahnuť k nej pozornosť ľudí, vytvoriť vizuálne spojenie a komunikáciu medzi dvoma protiľahlými brehmi,“ opisujú autori.

Umelecký prejav má často nielen estetickú, ale aj výpovednú hodnotu a autori radi prostredníctvom diel vyjadrujú svoje názory či postoje k rôznym spoločenským problémom. Podporili ich v tom aj organizátori Bratislava Street Art Festivalu, ktorého tohtoročnou ústrednou témou bolo motto „Umením proti násiliu“. Viacerí umelci tvorili práve s touto filozofiou na zreteli.

Foto: Street Art Festival