Päť princípov placemakingu podľa Igora Marka: Mesto má byť prepojené, ucelené a rušné

Vzhľad a funkcie moderných miest stoja na princípoch, ktoré stierajú tradičné predstavy o verejnom priestore a jeho využívaní.

igor-marko-placemakung

Rozdiel medzi mestom a miestom je taký istý, ako medzi domom a domovom. Placemaking je proces a filozofia rozvoja mesta, ktorý toto prirovnanie v plnej miere zohľadňuje. Spája znalosti z technických, umeleckých a humanitných smerov, pričom do jeho tvorby zapája rôznych aktérov.

Keď sa do tvorby a budovania svojho okolia zapája každý, vytvára sa priestor, z ktorého má osoh celá komunita, nie len jednotlivci. A také prostredie potom automaticky priťahuje ďalších ľudí.

Urbanista, dizajnér a architekt Igor Marko stavia placemaking na piatich princípoch, ktoré zlepšujú kvalitu života v meste.

1. Ucelenosť / prepojenosť

Tak, ako prebiehajú komunikačné vzťahy medzi ľuďmi, tak by mal byť vystavaný aj priestor, v ktorom žijú. Ako to dosiahnuť?

  • Vytvoriť zóny, kde sa môžu ľudia stretávať a aktívne tráviť čas.
  • Spraviť mesto dostupné každému – od invalidov, cez dôchodcov až po rodiny s deťmi.
  • Klásť dôraz na ekologické formy dopravy.

Podľa Marka sú to indikátory ukazujúce kvalitu života v mestách. Moderné mesto má byť postavené tak, aby svojím obyvateľom vychádzalo v ústrety. Namiesto nákupných centier a parkovísk buduje atraktívne verejné priestory bez tradičných bariér.

2. Komplexnosť / Obsažnosť

Placemaking je založený na priamej participácii celej komunity. Podstatou princípu komplexnosti je zapojenie čo najväčšieho množstva subjektov do tvorby svojho okolia. Či už ide o mesto alebo región, na rozvoji by sa mali podieľať občania, politici a tiež zástupcovia súkromnej sféry či neziskoviek.

Dneperský river park sa má zmeniť na oddychovú zónu, ktorá naplno využije element vody. Zdroj: Štúdio FoRM
Dneperský river park sa má zmeniť na oddychovú zónu, ktorá naplno využije element vody. Zdroj: Štúdio Marko & Placemakers

Vytvoriť si vzťah k ulici, štvrti a mestu sa dá len v prípade, že obyvatelia budú tieto oblasti považovať za „svoje“. Stačí im vytvoriť podmienky na vzájomne výhodnú spoluprácu, ktorá dokáže vybraný priestor pretvoriť úplne nečakaným spôsobom.

Príkladom je premena chátrajúcich skladov v niektorých pražských štvrtiach na loftové byty, kaviarne či sídla malých začínajúcich spoločností. Kyjev zase vďaka dialógu s obyvateľmi realizuje víziu Dneperského river parku. Ten začal ako festival darovania, odovzdávania a sadenia kvetín, ktorý má neskôr vyústiť do reálnej fyzickej zmeny existujúceho priestoru.

3. Rušnosť

Mestský priestor je ideálnym javiskom, ktorého hercami sú jeho obyvatelia. Oni tvoria každodenné príbehy mesta. Umelecké inštalácie podľa tohto princípu nepatria len do galérií a múzeí, ale priamo na ulicu. Akýkoľvek prvok narúšajúci bežnú rutinu má svoj význam.

Dizajn, architektúra a umenie by mali fungovať jednohlasne a robiť život v meste zaujímavejším. Je dôležité, aby mesto poskytovalo svojim obyvateľom dostatok vzruchov pomocou tzv. „urbanistickej scénografie“, a tak spĺňalo viac funkcií ako len tie, ktorým sa venuje stovky rokov. Stačí zmeniť uhol pohľadu a vložiť do existujúceho priestoru „hravý“ prvok.

Svetelná inštalácia v Swansea sprevádza chodcov pri prechádzke v priestoroch bývalých dokov. Zdroj: Štúdio FoRM
Svetelná inštalácia v Swansea sprevádza chodcov pri prechádzke v priestoroch bývalých dokov. Zdroj: Štúdio Marko & Placemakers

Pre mesto Swansea navrhli urbanisti zo štúdia Marko & Placemakers svetelnú inštaláciu v priestore bývalých dokov. Malé námestie je rozdelené do štvorcov so stromami uprostred. Pomedzi ne sú do zeme vložené svetelné pásy, ktoré aktivuje infračervený senzor. V noci tak majú návštevníci možnosť prejsť celé námestie vďaka farebnej  svetelnej „navigácii“. Snímače sú nastavené tak, aby rozpoznali smer pohybu alebo osvetlili priestor naokolo.

4. Kontextuálnosť / Odvodenosť

Úspešný rozvoj každého mesta úzko súvisí s pochopením jeho minulosti a rozpoznaním budúceho potenciálu. Historické pamiatky, mosty alebo prírodné prekážky nemožno presunúť inam. Placemaking je spôsob, akým sa dá prepojiť minulosť, súčasnosť a budúce smerovanie každého mestského priestoru.

Dobrým príkladom je rekonštrukcia Starého mosta v Bratislave. Ten spája Staré Mesto s Petržalkou s vylúčením áut. Dôraz sa kládol na chodcov, MHD a cyklistov. „Zelený most“ sa stal takmer okamžite jedným z turisticky najvyťaženejších.

stary-most
Bratislavský Starý most spojil obe strany Dunaja električkou, chodníkom a cyklocestou. Okamžite si ho obľúbili domáci i turisti.

Kontextuálny princíp uplatnili urbanisti pod vedením Igora Marka aj pri prestavbe spodnej časti Václavského námestia v Prahe, ktorá práve prebieha. Z neho zmizne 70 parkovacích miest, rozšíri sa zóna pre chodcov, pribudnú vodné trysky, ďalší rad stromov, ktoré budú zavlažované automatickým systémom, či pripojenie pre dočasné stánky a nabíjacie stanice pre elektromobily v podzemí. Námestie by sa tak malo vrátiť k svojmu pôvodnému účelu – k zóne, v ktorej sa obyvatelia môžu pohybovať a stretávať bez obmedzení.

Radikálnou premenou v súvislosti s kontextom mesta prejde aj Južný prístav v Helsinkách. Okolité parkoviská a cesty nahradia zelené bulváre s veľkým námestím v strede. Vznikne tak priestor, aký momentálne nemá na svete obdobu.

5. Ekologickosť

Mestá sa dnes transformujú veľmi rýchlo. Jednou z najpodstatnejších stránok tohto procesu je príklon k ekologickým riešeniam a dôraz na udržateľný rozvoj. Stav životného prostredia začína byť pre mnohých obyvateľov zásadným faktorom, na základe ktorého si vyberajú miesto pre život. Aj to je jedným z dôvodov, prečo viaceré mestá začali s obmedzovaním vstupu starších naftových vozidiel a rozširovaním peších zón.

Zaujímavý prístup využili odborníci z ateliéru Marko & Placemakers v ekvádorskom meste Quito, kde bol obrovský areál bývalého letiska premenený na rozsiahly park s názvom Parque Bicentenario. Prelomový koncept navrhli aj Londýnu v podobe sebestačných, umelých ostrovov. Tie by malo byť pokryté tŕstím, čo vytvára prirodzené životné prostredie pre rôzne druhy vtáctva a vodných živočíchov. Cieľom týchto projektov je dostať prírodu vo všetkých formách späť do miest v jej prirodzenej podobe.