Mosty Bratislavy: Prístavný most unesie stotisíc áut denne, cyklistov aj vlak

Most hrdinov Dukly či Prístavný most sa do dejín zapísal nielen ako najvyťaženejší most Bratislavy, ale aj ten, z ktorého sú vodiči nervózni. V minulosti to bolo pre estakády či kruhový objazd, na ktorý ľudia neboli zvyknutí, dnes je to pre dopravné zápchy. Na svoju dobu bol unikátnym dielom, ktoré poskytlo Bratislave ďalšie možnosti.

Zdroj: Wikipedia Commons

Je skutočne málo vodičov, ktorí nikdy nešli po tomto dvojposchodovom diaľnično-železničnom moste s pešou a cyklistickou lávkou. Ide o historicky tretí bratislavský most cez Dunaj, ktorý je situovaný v oblasti nákladného prístavu. Podľa neho má aj názov, hoci pôvodne sa volal Most hrdinov Dukly a mal aj ľudové pomenovanie Železničný most. Otváral sa totiž v dvoch krokoch. Najprv bola otvorená železničná časť, o dva roky neskôr bola sprístupnená verejnosti celá mostovka.

Výstavba nebola jednoduchá

O  postavení mosta sa rozhodlo v polovici 70. rokov a práve pri ňom vznikla tradícia pomenovávania bratislavských mostov podľa objektov na ľavom brehu Dunaja. Základný kameň mosta bol položený v roku 1977 a generálnym projektantom bol štátny ústav Dopravoprojekt Bratislava. Hlavným inžinierom projektu bol Rudolf Melcer. Stavbu realizoval štátny podnik Doprastav s poddodávateľmi Hutní montáže Ostrava a Mostáreň Vítkovice.

Výstavba Prístavného mosta nebola jednoduchá. Stavbu totiž tvorí hlavný mostný objekt s dĺžkou 460,8 metra, železničné a diaľničné estakády z predpätého betónu, a na oboch predmostiach sú lávky pre chodcov a cyklistov. Základy sú plošné a jedine pravobrežná opora je založená na pilótach. Robotníci museli vybudovať až 46 podpier diaľničných estakád, 54 podpier železničných estakád,  60 podpier cestných estakád a 16 podpier lávok pre chodcov a cyklistov. Zároveň si stavba vyžadovala mimoriadnu presnosť výroby dielov kvôli letmej montáži a montážnym skrutkovým a zvarovým spojom konštrukcie.

Dočasný ostrov

Konštrukcia hlavného objektu sa montovala z dvoch zárodkov zmontovaných na lešení. Nosná konštrukcia je zložená z troch priehradových hlavných nosníkov, ktorých pásy a diagonály majú uzavretý prierez. Spodnú stavbu mosta tvorí päť pilierov s rôznou výškou od 12 do 22 metrov. Štyri piliere boli založené s ochrannou podzemnou stenou, piaty pilier na vŕtaných veľkopriemerových pilótach.

Pri výstavbe Prístavného mosta boli využité viaceré inovatívne postupy a moderné technológie. Zdroj: TASR

Najnáročnejšie však bolo zakladanie piliera č. 2 v koryte Dunaja. Bolo potrebné vybudovať umelý ostrov s rozmermi 70 krát 35 metrov, a to približne 100 metrov od petržalského brehu Dunaja. Chránený bol dvomi radmi trojmetrových prefabrikátov v tvare obráteného T a kamenným násypom. Prístup naň bol zabezpečený po dočasnom priehradovom moste s nosnosťou 60 ton.

Nové technológie i postupy

Stavbári sa v tom čase chválili novými postupmi a technológiami, čo malo urýchliť práce na moste. Jednou z nich bolo už vytvorenie spomínaného umelého ostrova, ďalšou zakladanie vrtných pilót ako základ pre budúcu estakádu. Zníženie prácnosti a rýchlejší výrobný čas diaľničnej mostovky dosiahli aj tým, že použili spriahnutú železobetónovú dosku mostovky namiesto oceľovej s ortotropnou doskou. Je navrhnutá ako „plávajúca“, to znamená, že je spojená s hlavnými nosníkmi pomocou posuvných ložísk.

Zdroj: Shutterstock

V dolnom podlaží mosta sa nachádza elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na drevených mostniciach a po jej bokoch sú lávky pre chodcov a cyklistov. Železničná mostovka je umiestnená medzi hlavnými nosníkmi, na ktoré sa prostredníctvom pozdĺžnikov a priečnikov prenáša zaťaženie. Pod každou koľajou sú tiež samostatné nosné konštrukcie.

Dokončený v dvoch etapách

Celkovo sa na stavbu mosta spotrebovalo 13 200 ton ocele a 323 000 skrutiek. Hmotnosť nosnej konštrukcie je 11 800 ton a celková dĺžka mosta je 2 582 metrov. Zároveň ním vedú inžinierske siete, vodovod, plynovod, telekomunikačné káble či káble ČSD. Most bol dokončený v dvoch etapách a pomenovali ho Most hrdinov Dukly, od roku 1993 je Prístavný most. Postavený bol v rámci výstavby diaľnice D1 – obchvatu mesta Bratislavy.

Slávnostné prestrihnutie pásky prebehlo 18. decembra 1983 za účasti straníckej a vládnej delegácie, za ktorú prišiel vedúci tajomník Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave Gejza Šlapka. Prvé autá po moste prešli  8. novembra 1985, a to dokonca o dva mesiace skôr oproti plánovanému spusteniu. Slávnostný akt prebehol pod vedením prvého tajomníka Ústredného výboru KSS Jozefa Lenárta. Most bol pôvodne navrhnutý na prejazd 50 -tisíc vozidiel denne, v súčasnosti ním však bežne prejde viac ako dvojnásobok.

Nepovšimnutý základný kameň

Prístavný most skrýva vo svojom okolí dva nepovšimnuté skvosty, ktoré zvedavci môžu nájsť iba pár metrov od administratívnej budovy Prístavu. Prvým z nich je základný kameň, ktorý je pri takýchto projektoch málokedy zachovaný. V tomto prípade bol osadený na konci výstavby mosta v roku 1985. Vytvoril ho akademický sochár Vladimír Durbák.

Základný kameň a betónový reliéf si môžu všimnúť cyklisti, ktorí ho obchádzajú po blízkej cykloceste. Zdroj: ckknirsch.sk

Okolo základného kameňa sa vinie betónový reliéf „Stuha priateľstva“, ktorý je dielom akademického sochára Ladislava Snopeka, Ladislavy Snopkovej, Ing. arch. Ladislava Beisetzera, Ing. arch. Juraja Jakubíka a Ing. arch. Juraja Šimeka. Niektorým dokonca môže pripomínať betónový víťazný oblúk. Pravdou však je, že obe diela stoja nepovšimnuté vedľa seba a len málokto si pri prechádzaní uvedomí, že súvisia s Prístavným mostom.

Traja vlastníci

Tak ako väčšina bratislavských mostov, aj Prístavný most prešiel viacerými rekonštrukciami. Na hlavnom mostnom objekte boli opravené všetky štyri mostné závery a viackrát musel byť vymenený aj povrch vozovky. Vymenené boli aj odvodňovacie žľaby mosta a odtok vody z mosta museli vyriešiť novým odvodňovacím potrubím. Aby všetko fungovalo tak, ako má, je permanentne monitorovaný, keďže nárast dopravy má značný vplyv na opotrebovanie konštrukčných materiálov.

Most má až troch vlastníkov. Národná diaľničná spoločnosť vlastní diaľničnú mostovku, nosníky mostovky, ložiská, krajné horné revízne vozíky a ich drážky. V správe má tiež sedem zjazdných či výjazdných vetiev z deviatich, zvyšné dve sú v správe Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Pod Magistrát tiež patrí lávka pre peších a cyklistov. Železnice Slovenskej republiky vlastnia spodnú stavbu a oceľovú nosnú konštrukciu, spodné revízne vozíky s dráhami a horné vnútorné vozíky s dráhami.

Zdroj: Wikipedia Commons

Pre veľa ľudí nie je Prístavný most na prvý pohľad krásny a väčšina ho nepovažuje za architektonický skvost, hoci jeho výstavba bola pokroková. Získa si však milovníkov industriálnych stavieb. Vidieť z neho prístav so žeriavmi a kotviacimi loďami či neďaleké lužné lesy. Výhľadom sa môžu pokochať nielen chodci, cyklisti, ale aj cestujúci vo vlaku. Jeho krásu však treba objavovať postupne. Prístavný most dokonale plní svoju funkciu a dokonca v sebe skrýva odkaz, ktorým sa môže inšpirovať každý maratónec, ktorý beží po jeho menej známej pešej ceste či nervózny vodič, ktorý na ňom ostal trčať v zápche – most aj človek vydržia oveľa viac, ako si okolie myslí. Snáď sa po otvorení nových diaľničných kilometrov v Bratislave čoskoro dočká odľahčenia.