Metropoly a voda I.: Kuala Lumpur poľudštila Rieka života

Mestá od nepamäti vznikali pri riekach, jazerách alebo pri mori. Vzťah ich obyvateľov k tokom sa postupne menil – od zdroja vody, surovín a potravy, cez dôležité dopravné cesty, miesta pre rekreáciu až po znečistenú hrozbu pre preľudnené priemyselné sídla. Začiatok tretieho milénia znamenal obrat v chápaní nábreží.

Nová promenáda pri sútoku riek Klang a Gombak. FOTO: SHUTTERSTOCK

Mestá obnovujú riečne biotopy, sprístupňujú ľuďom priamy kontakt s vodou a vytvárajú priestory, kde môžu tráviť čas. Nábrežia a pláže zvyšujú kvalitu života, vodné prvky zlepšujú klímu, vytvárajú možnosti pre množstvo aktivít, čo v konečnom dôsledku pomáha aj miestnej ekonomike. V novom seriáli o Metropolách na vode prinášame skúsenosti miest, ktoré sme navštívili, aby sme zistili, ako sa rozhodli využiť potenciál vodných plôch.

Kuala Lumpur je dlhodobo v tieni vychytených ázijských metropol ako Singapur, Soul, Hongkong či Bangkok. Hlavné mesto Malajzie má však ambiciózny cieľ stať sa do dvadsiatich rokov svetovým mestom z hľadiska udržateľnosti a kvality života. Odráža to aj premyslený prístup k územnému a strategickému plánovaniu. Nový územný plán, ktorý reaguje na výzvy nedostatku pôdy, hustoty, prepojenosti, mobility, demografických, klimatických a technologických zmien, má byť schválený na budúci rok.

Nová promenáda pri sútoku riek Klang a Gombak. FOTO: SHUTTERSTOCK

Centrum mesta sa prepojilo

Veľké zmeny vidno v centre Kuala Lumpuru už dnes. Mesto prechádza obrovským stavebným boomom, okrem nových mrakodrapov, ktoré už prekonali aj kedysi najvyššie budovy sveta Petronas Twin Towers, sa rozrastá sieť mestskej koľajovej dopravy a vzniká príťažlivé nábrežie donedávna znečistenej rieky Klang. Neprístupné betónové koryto nahradila príjemná promenáda s cyklotrasou, novými parkami s lokálnou flórou, originálnymi fontánami, množstvom kaviarní a reštaurácií.

Nová promenáda pri sútoku riek Klang a Gombak. FOTO: SHUTTERSTOCK

Sútok riek Klang a Gombak pred jednou z najstarších mešít spestril kanál s rôznofarebnými rybami, po zotmení sútok zahaľuje pôsobivo nasvietená vodná hmla, obnovené boli aj pôvodné schody z mešity priamo k vode. Historické miesto, kde pred 160 rokmi dobyvatelia cínu založili Kuala Lumpur (v preklade bahnitý sútok), získalo vďaka novému pešiemu mostu pohodlné prepojenie s centrálnym Námestím nezávislosti a Čínskou štvrťou s krytými trhmi.

Novo vytvorenú pešiu zónu dotvorili červené kovové sochy v štýle papierových vystrihovačiek a postavičky v životnej veľkosti z komiksov od miestnych umelcov zobrazujúce scény z malajzijského života. Na uliciach sa buduje tienenie chrániace chodcov pred úmornou klímou. Malé centrum dvojmiliónovej metropoly sa tak konečne stalo schodným pre ľudí, vďaka ktorým prosperuje množstvo obchodíkov a stánkov so skvelým lacným pouličným jedlom, jedným z hlavných lákadiel Kuala Lumpuru.

Kryté trhy v Čínskej štvrti. FOTO: SHUTTERSTOCK

Miliardový plán

Plán na vyčistenie a sprístupnenie riek Klang a Gombak vznikol v roku 2012, keď sa vtedajší premiér Malajzie inšpiroval podobnými projektami oživenia rieky Cheonggyecheon v centre kórejského Soulu či vybudovaním nábrežia Clarke Quay v Singapure. Hlavným cieľom projektu, ktorý dostal názov Rieka života, bolo vyčistiť špinavú a páchnucu rieku, vytvoriť príťažlivú mestskú promenádu a priestor pre rozvoj mesta pri nábreží. Bol súčasťou národného plánu udržateľného rozvoja malajzijskej ekonomiky, ktorý hovoril o transformácii krajiny bez vyčerpania prírodných zdrojov.

Projekt Rieka života priniesol Kuala Lumpuru aj rozvoj koľajovej mestskej dopravy. FOTO: SHUTTERSTOCK

Projekt s plánovaným rozpočtom v prepočte viac ako miliardy eur zahŕňal vybudovanie čističiek odpadových vôd, vyčistenie vody a brehov v dĺžke 100 kilometrov, premenu 10 kilometrov nábrežia v centre mesta, stavbu nového pešieho mosta, výstavbu mestských bytov pre 1 300 domácností a zbúranie ich nelegálnych príbytkov pri rieke aj výstavbu nových železničných tratí. Posilnenie verejnej dopravy, pričom sú plánované aj vodné taxíky a gondoly, prispieva tiež k čistejšiemu ovzdušiu. Úpravou lokalít okolo rieky zároveň vznikol priestor pre výstavbu 35-tisíc dostupných bytov a komerčné objekty pre 27-tisíc zamestnancov. Mesto tiež pripravilo informačnú a edukačnú kampaň pre ľudí, aby sa naučili narábať s odpadom a neznečisťovali rieku, reštaurácie a food courty dostali lapače tukov.

Neupravené nábrežie na periférii mesta.

Živelnosť a umelá dokonalosť

Kuala Lumpur väčšina návštevníkov stále hodnotí ako trochu chaotický a špinavý. Kto však navštívil mestečko Putrajaya na jeho okraji, ocení pulzujúci život metropoly. Putrajaya vznikla len v roku 1995 ako umelo budované nové administratívne centrum Malajzie. Ukážkový urbanizmus okolo vodných plôch s veľkorysým ústredným bulvárom zakončeným kruhovými námestiami s reprezentatívnymi budovami štátnych inštitúcií sleduje koncept inteligentného záhradného mesta, kde zeleň tvorí takmer 40 percent plochy.

Spojenie s metropolou a zvyškom krajiny novou diaľnicou a rýchlovlakom počítalo s pol miliónom dochádzajúcich denne. Z plánovaných 350-tisíc obyvateľov však zatiaľ umelo budované mesto prilákalo len 90-tisíc ľudí. Zároveň začala Malajzia budovať aj susedné sídlo Cyberjaya, ktoré sa má stať malajziským Silicon Valley. Putrajaya potvrdzuje, že ani ikonická architektúra sama osebe nerobí dobré mesto pre ľudí, ak neposkytuje obsah a aktivity, ktoré jej vdýchnu život.

Putrajaya vznikla ako umelo budované nové administratívne centrum Malajzie. Predstavuje ukážkový urbanizmus okolo vodných plôch. FOTO: SHUTTERSTOCK

Rieka dáva mestu život

Pri Rieke života, ktorá dostala nálepku najväčšieho a najdrahšieho mestského projektu obnovy rieky, išla vláda inou cestou. Napriek rôznym problémom s financovaním a realizáciou je dnes projekt takmer dokončený a splnil hlavný cieľ – zmenil rýchlo rastúci Kuala Lumpur, ktorý dnes konkuruje Soulu, Bangkoku či Singapuru. Mesto pretína hustá sieť metra, mestských vlakov aj rýchlovlakov, vyrastá tu množstvo moderných budov, nové finančné centrum a nové verejné priestory s množstvom aktivít.

Vodné plochy priťahujú ľudí. Park pred Petronas Twin Towers. FOTO: SHUTTERSTOCK

Dlho zanedbávaná rieka Klang, ktorá nemala v 160-ročnej histórii mesta inú funkciu ako stoka pre odpad z domácností a podnikov, získala späť svoje prírodné funkcie a rovnako ako inde vo svete sa stala bezpečne prístupnou pre ľudí. Projekt Rieka života sa tak stal katalyzátorom rozvoja Kuala Lumpuru, od ktorého sa očakáva zvýšenie kvality života a ekonomickej prosperity. Získal si už aj medzinárodnú pozornosť, napríklad britský The Independent zaradil nábrežie rieky Klang medzi desať najlepších mestských nábreží. Rieka života ukazuje, že aj také odlišné mesto môže byť inšpiráciou pre Bratislavu, ktorá rieši podobné problémy prepojenia jednotlivých častí alebo vtiahnutia rieky do mesta a tiež sa rada porovnáva s Viedňou, Prahou, Budapešťou a Varšavou.

Prezentácia rozvoja mesta s rozľahlým modelom Kuala Lumpuru.