Metropoly a voda III.: Kapské Mesto zvláda rozvoj aj krízy

Pre Kapské Mesto je voda a jej nedostatok každodennou témou číslo jedna. Vyše štvormiliónové druhé najväčšie mesto Juhoafrickej republiky je vďaka unikátnej polohe medzi Atlantickým oceánom a horským masívom so Stolovou horou a Dvanástimi apoštolmi považované za jedno z najkrajších veľkomiest na svete. Prispieva k tomu aj ukážková premena nábrežia Victoria and Alfred Waterfront.

Pohľad na Kapské Mesto. FOTO: SHUTTERSTOCK

Projektu transformácie priemyselného prístavu na živú mestskú štvrť rozširujúcu centrum Kapského Mesta sa venuje tretí diel seriálu o metropolách na vode.

Voda netvorí len prírodný rámec Kapského Mesta s nádhernými plážami a unikátne miesto pre rozvoj, ale jej nedostatok či naopak prívaly pravidelne ovplyvňujú bežný život Kapšťanov. Nedávne trojročné sucho označované za najhoršie v moderných dejinách mesta zmenilo životný štýl jeho obyvateľov, ochromilo farmárov aj turistický ruch. Len 90 dní delilo mesto od úplného zatvorenia kohútikov, vykúpenie priniesli až jesenné prudké dažde.

Obľúbená pláž Camps Bay s 12 apoštolmi v pozadí. FOTO: SHUTTERSTOCK

Hrozba aj príležitosť pre rozvoj

Juh Afriky bol vždy suchou oblasťou s nedostatkom vody. Situáciu v posledných rokoch ešte zhoršili klimatické zmeny, rovnako však aj rýchla urbanizácia bez budovania adekvátnej infraštruktúry. Politici na štátnej aj mestskej úrovni jej zanedbanie hádzali na klimatické zmeny a spoliehali sa na zníženie dopytu po vode. Kým najchudobnejší obyvatelia slumov si krízu takmer ani nevšimli, pretože nedostatok vody je ich každodennou realitou, bohatší ľudia sa museli vzdať bazénov a privyknúť si na rýchle dvojminútové sprchovanie. Napriek tomu, že kríza pominula, spotreba vody je naďalej obmedzená, prísne sledovaná a jej prekročenie sa pokutuje.

Pohľad na Kapské Mesto zo Stolovej hory

Oveľa lepšie zvládlo africké veľkomesto súžitie s vodou na nábreží Victoria and Alfred Waterfront (V&A). Premenu bývalého prístavu na živú mestskú štvrť, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám Kapského Mesta, hodnotia odborníci ako jeden z najúspešnejších projektov mestskej transformácie na svete. Pôvodný prístav priamo susedil s centrom mesta, bol však od neho odtrhnutý. Uzavreté a špinavé doky, továrne a sklady sa za tridsať rokov postupne zmenili na bývanie, kancelárie, hotely, tržnice, obchody, služby, reštaurácie, krčmy, zábavné a kultúrne priestory, móla slúžia ako promenáda a osobný prístav. Štvrť vďaka rôznorodým funkciám žije od rána do večera.

Victoria and Alfred Waterfront žije celý deň. FOTO: SHUTTERSTOCK

Nábrežie pre ľudí

Celé rozvojové územie bývalého prístavu má rozlohu 123 hektárov, je teda približne dvakrát také veľké ako nové centrum Bratislavy vznikajúce medzi Dunajom a Mlynskými Nivami. História pôvodného prístavu siaha do polovice 17. storočia. Názov odkazuje na kráľovnú Viktóriu a jej druhého syna, princa Alfreda, ktorý ako prvý člen kráľovskej rodiny navštívil vzdialenú kolóniu.

Pouliční hudobníci vo Victoria and Alfred Waterfront. FOTO: SHUTTERSTOCK

V období druhej svetovej vojny padlo rozhodnutie vybudovať nový prístav južne od V&A. Následný rozvoj priemyslu v lokalite však úplne odrezal historické centrum od oceánu a ľudia stratili prístup k nábrežiu. Neskôr prístav a naň nadviazané fabriky postupne strácali význam a starosta Kapského Mesta v roku 1984 vytvoril komisiu s cieľom rozhodnúť, ako obnoviť prepojenie mesta s oceánom. O štyri roky neskôr juhoafrická vláda schválila plán premeny V&A na zmiešanú štvrť so zachovaním funkcie prístavu. Založená bola spoločnosť, ktorá začala transformáciu a rozvoj územia manažovať.

Victoria and Alfred Waterfront žije cez deň aj večer. FOTO: SHUTTERSTOCK

Po rok trvajúcich verejných diskusiách a povoľovaní sa premena dokov začala koncom roka 1989. V prvej etape bola vybudovaná infraštruktúra a zrekonštruované historické budovy prístavných kancelárií, prvej kapskej elektrárne, skladov a ďalších viktoriánskych budov. Pri tvorbe ulíc, námestí, promenád, mól či prístavov boli zachované mnohé prvky zariadení prístavu i plavidlá. Stanovili sa nové štandardy pre bezpečnosť a čistotu verejných priestorov a vodných plôch. Obnovená krása pôvodného kameňa a dreva v spojení s novými funkciami budov okamžite prilákala návštevníkov. Dôraz na autentickosť prostredia navodzuje atmosféru miesta a dodnes pomáha aj pri vzdelávaní školákov.

Victoria and Alfred Waterfront opäť spojilo mesto s oceánom. FOTO: SHUTTERSTOCK

Za nákupmi aj kultúrou

V druhej etape bola vybudovaná nákupná a zábavná zóna, ktorá zaručuje masovú návštevnosť V&A. Projekt bol síce od začiatku manažovaný štátnou spoločnosťou, všetky finančné zdroje však pochádzali od komerčných investorov. Napokon v roku 2006 štát predal nábrežie konzorciu londýnskych a dubajských developerov, ktorí rozhýbali ďalší rozvoj. Výstavba pokračuje dodnes, pričom zhruba štvrtinu plochy tvoria kancelárie, v ktorých pracuje 25-tisíc ľudí, pätinu obchody a služby, o niečo menší priestor zaberá zábava či gastro a zhruba tri percentá pripadajú na bývanie.

Posedenie na nábrežnom móle. FOTO: SHUTTERSTOCK

Aktuálne prebieha výstavba v takzvanom Silo Districte, teda štvrti okolo ikonického objektu z roku 1924, ktorý slúžil na uskladnenie produktov určených na export do Európy. Vysoké silo bolo s 57 metrami až do roku 1939 najvyššou budovou Afriky. Podľa návrhu Thomasa Heatherwicka bolo prestavané na Zeitzovo múzeum súčasného afrického umenia. Slávny architekt nazval svoj koncept katedrálou svetla a svetové médiá múzeum okamžite po otvorení v septembri 2017 prirovnali k londýnskej Tate Modern. Aj vďaka tejto kultúrnej inštitúcii navštívilo Victoria and Alfred Waterfront podľa posledných údajov vyše 23 miliónov domácich aj zahraničných turistov za rok.

Zeitzovo múzeum súčasného afrického umenia. FOTO: SHUTTERSTOCK

Rozsiahly development vrátil nábrežie ľuďom a výrazne oživil aj centrum mesta. Transformácia nábrežia z pôvodného priemyselného využitia na mestské prostredie tak mení nielen duch miesta, ale aj atmosféru celého Kapského Mesta a vzťah obyvateľov k nemu.