Metropoly a voda IV.: Nemecký Dingolfing ukázal Európe, ako oživiť riečne nábrežia

Mesto Dingolfing v južnom Bavorsku má s 20-tisíc obyvateľmi síce od metropoly ďaleko, no v prístupe k riečnemu nábrežiu sa od neho môžu učiť oveľa väčšie mestá vrátane Bratislavy. Preteká ním rieka Isar, ktorá pramení v Tirolských Alpách a tesne za Deggendorfom sa vlieva do Dunaja. Ide o búrlivý, rozvetvený tok, ktorý však v povodí okolia Dingolfingu skrotili a spravili z neho plnohodnotnú súčasť mesta.

Obyvatelia mesta Dingolfing si užívajú štrkové nánosy počas oficiálnej ceremónie po ukončení projektu LIFE Isar. Zdroj: Wasserwirtschaftsamt Landshut

Cieľom európskeho projekte LIFE Isar bolo zachovať bohatú faunu a flóru nadviazanú na tok rieky. Zároveň jej brehy sprístupnili obyvateľom nemeckých miest, ktorými preteká. Ukážkovému prístupu k mestotvorbe na rieke sa venuje štvrtý diel seriálu o metropolách na vode.

Rieka mesto rozdeľovala, dnes ho spája

Projekt LIFE Isar dával za príklad aj predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Tomáš Kušík, v rozhovore pre magazín Spojená Bratislava. Spolu s ďalšími kolegami z BROZ sa bol osobne pozrieť na pieskové ostrovy, štrkové lavice a pláže, ktoré na rieke vznikli.

„Predtým zarastené, kameňom spevnené brehy sa zmenili na mestské pláže, ktoré opäť začali navštevovať ľudia. Sami realizátori projektu nám opisovali, že mesto bolo predtým riekou rozdelené na dve časti, doslova, ale aj obrazne,“ vysvetľuje Tomáš Kušík. „Prístup k rieke bol takmer nemožný. Po realizácii projektu sa brehy rieky ‚otvorili‘ a dve časti mesta sa opätovne prepojili.“

Prvá časť opisu skúseností domácich s neupravenými brehmi rieky, ktorá mesto rozdeľuje namiesto toho, aby ho spájala, nápadne pripomína príbeh Bratislavy a Dunaja. Vďaka kooperácii mesta, ochranárov, ekológov a verejnosti s realizátormi projektu, je však po desaťročnej práci z Isaru plnohodnotná súčasť Dingolfingu, ale aj ďalších miest, ktoré sa nachádzali v oblasti projektu.

Z nábreží rieky Isar sa stal plnohodnotný verejný priestor, v ktorom trávia voľný čas domáci, ale aj okoloidúci a turisti. Zdroj: BROZ

Podľa Kušíka by si z prístupu kompetentných k brehom rieky Isar mohli brať príklad aj ďalšie mestá ležiace na toku Dunaja. „Tento projekt považujeme za ukážkový, čo sa týka revitalizácie riečnych brehov. Bratislava by sa mohla určite inšpirovať a niektoré časti okolia Dunaja sprístupniť ľuďom. Revitalizáciou brehov by získala nádherný rekreačný priestor a pocit, že je naozaj mestom na rieke. To sa udeje, len keď sa jej ľudia budú môcť dotknúť, namočiť si tam ruky alebo nohy a obdivovať majestátnosť Dunaja zblízka, nielen spoza vysokého protipovodňového múru,“ vysvetľuje Kušík.

Spolupráca bola kľúčová

„Základom nášho projektu je koncept ekologického rozvoja rieky Isar, ktorý sme zrealizovali na takmer 30 kilometrov dlhom úseku rieky medzi hrádzami Gummering a Ettling,“ vysvetľuje Antje Uhlová, šéfka projektu, ktorý bol realizovaný pod záštitou Bavorskej vodohospodárskej správy. „Plánovanie sa začalo v roku 2010, pričom na úvod sme diskutovali so zúčastnenými partnermi s cieľom nájsť spoločný postup, ktorý by naplnil naše ciele.“

Prioritou projektu bola ochrana ohrozených druhov a biotopov, ktorá do značnej miery súvisí s vodou a krajinou v lužných lesoch a okolitých oblastiach. Antje Uhlová zdôrazňuje, že pracovať mohli iba vďaka dobrej vzájomnej spolupráci rôznych správnych orgánov. Samotný koncept ekologického rozvoja bol ukončený v roku 2012.

Kmeň stromu priamo v toku upevnený kolom zabitým v koryte je tiež jedným z opatrení, ktoré spôsobuje rozdiel v prúdení vody a teda aj v usadzovaní materiálu. Vďaka tomu vznikajú plytčiny a časti s pomalšie tečúcou vodou. Samotný strom funguje aj ako úkryt pre vodné živočíchy.

„Najväčšie zmeny v rámci projektu LIFE Isar sa týkajú nábreží a zahŕňajú obnovenie bohato štruktúrovaných násypov a rozvoj štrkových brehov a plytčín. V oblasti Landau sme vytvorili novú vetvu rieky Isar s cieľom rekreácie, ale aj optimalizácie toku rieky,“ vysvetľuje.

Obnovenie spojenia človeka s riekou a sprístupnenie brehov pre verejnosť bolo vítaným, ale druhoradým cieľom vodohospodárov. Na úvod bolo dôležité oboznámiť obyvateľov miest v danej oblasti s cieľmi projektu, aby mu rozumeli a podporili ho. Pri spojení s prírodou si k nej ľudia vytvoria vzťah, ocenia nové rekreačné priestory a v budúcnosti prispejú aj k jej ochrane. Štrkové nánosy však prioritne slúžia ako prirodzené prostredie na reprodukciu ohrozených druhov rýb v rieke.

Rieka patrí živočíchom i ľuďom

„Je pre nás dôležité, aby bolo využívanie riečnych brehov na rekreáciu zlučiteľné s cieľmi projektu. Funguje to vďaka tomu, že tieto procesy sa dejú v odlišných ročných obdobiach. Napríklad rozmnožovanie rýb sa začína začiatkom roka a končí sa, keď ľudia v teplejšom počasí začínajú navštevovať pláže a nánosy,“ hovorí Antje Uhlová.

Rieka pred a po realizácii projektu LIFE Isar. Zdroj: Wasserwirtschaftsamt Landshut

Projekt zahrnul do konceptu nábreží v mestách aj vstupy do revitalizovaných a upravených oblastí. „V Dingolfingu sme vždy dostali iba pozitívnu odozvu. Ľudia môžu rieku ‚zažiť‘, preto pre nich predstavuje pridanú hodnotu. Na fotkách na internete je vidieť, že sem chodí omnoho viac ľudí, ako predtým,“ pochvaľuje si výsledky projektu Uhlová. Predtým sa tu nachádzala iba cesta, ktorá bola približne päť metrov nad brehom rieky, schovaná za stromami. V tom čase ju ľudia využívali výlučne na prepravu, dnes sa sem však chodia prechádzať, v lete tu trávia celé dni.

Existuje univerzálny recept na úspech, aký dosiahli vodohospodári pri rieke Isar? „V počiatočnej fáze plánovania je potrebné dosiahnuť konsenzus zúčastnených strán. Potrebujete mesto, ktoré tieto zmeny privíta a zohrá aktívnu úlohu v projekte. Je dôležité informovať verejnosť a vysvetliť potreby a benefity projektu, aby sa na ne mohli tešiť. Iba spoluprácou všetkých zúčastnených môžete dosiahnuť podobný úspech, akým bolo splnenie cieľov projektu LIFE Isar,“ uzatvára Anjte Uhlová.