Prečo chodia chodci do mesta?

Pred sto rokmi ľudia vychádzali do ulíc z iných dôvodov. Museli, ak nechceli byť hladní. Dnes do mesta idú, keď majú voľný čas. Čo sa tým v meste mení?

Dánska metropola Kodaň je ukážkou, ako sa mesto mení v priebehu vekov. Tamojší výskumníci začali trendy mestského života skúmať už v roku 1968 a odvtedy v tom systematicky pokračujú. Ide pravdepodobne o jediné mesto na svete, kde takýto dlhoročný systematický výskum existuje.

V článku na portáli Projektu pre verejné priestory o tom napísal Jan Gehl, svetovo rešpektovaný dánsky architekt, expert na tvorbu skvelých miest. Inšpirovali sme sa týmto článkom a spracovali najzaujímavejšie myšlienky, ktoré môžu byť inšpiráciou aj pre urbanistov a obyvateľov slovenských miest.

Mestu kedysi dominovali chodci

V roku 1900 vyzerala Kodaň podobne, ako dnešné africké alebo ázijske mestá v menej rozvinutých krajinách. Verejné priestory v nich plnia úlohu trhoviska, miesta na stretávanie sa aj spájanie rôznych subkultúr.

Mesto žilo a ulice boli plné. Ľudia nevychádzali do ulíc vtedy, keď chceli, ale vždy. Museli. Ulice, námestia, trhoviská, aj parky poskytovali kvality pre praktický život, ktorý sa odohrával vonku.

Autá sú zmena

Kým do ulíc neprišli autá, nemalo pre tvorcov mesta zmysel uvažovať o tom, či v ňom existuje priestor pre chodcov. Väčšina obyvateľov boli chodci a verejné priestory boli vo svojej podstate považované za lokality, kde ľudia pohybujúci sa peši patria.

Autá však priniesli do miest rýchlosť a nebezpečenstvo pre tých, ktorí sa pohybovali po vlastných. Ulice sa začali zapĺňať a stávali sa nebezpečnými.

Kodaň bola jedným z prvých miest, ktoré po autoboome v polovici 20. storočia vytvorilo pešie promenády – miesta, kde autá ísť nesmeli. S problémom, ako vhodne namixovať mobilitu aj chodcov, dodnes zápasí väčšina miest.

Nemusíme, chceme

Keď sa dánski architekti pýtali v prieskume ľudí v 70. rokoch, aký je ich hlavný cieľ ísť do centra Kodane, odpoveď znela “nakupovanie”. Rovnaká otázka položená v roku 2005 priniesla odpoveď “byť v meste”.

Tento prieskum ilustruje, ako sa mení používanie verejných priestorov, hoci to na prvý pohľad pri živote v meste nevidíme.

Čas už nemusíme tráviť na uliciach, trávime ho doma, tam sa tiež stretávame s priateľmi a rodinou. Nakupujeme v nákupných centrách na perifériách miest, kam sa prepravíme autom. Ak ideme do mesta, ideme tam preto, že tam chceme byť. 

Tým sa však menia aj funkcie verejných priestorov. Už nestačí brať do úvahy realitu našich predkov, dokonca ani rodičov či starých rodičov. Aj tí prichádzali do centier miest z iných dôvodov, ako dnešní obyvatelia miest.

Ulice, námestia a parky, ktoré boli kedysi obľúbené, dokonca aj historicky patrili k preferovaným lokalitám na stretávanie sa, sú dnes opustené. Prečo?

Neposkytujú funkcie pre obyvateľov dnešných miest. Zmenila sa totiž hlavná hybná sila, ktorá ľudí do verejných priestorov ženie – už tam ísť nemusia, už tam ísť chcú.

A pôjdu tam, kde budú mať funkčný aj vizuálny dôvod na zastavenie sa. Preto ak majú byť verejné miesta zaľudnené, musia ich urbanisti a architekti navrhnúť tak, aby ľudí na návštevu pozývali.

Pridaj komentár