Vzťah k mestu sa nedá naplánovať. Musí vzniknúť

Počuli ste už o čínskom meste Kangbaši? Ultramodernom meste duchov, ktoré bolo postavené úplne od základov. Podieľali sa na ňom špičkoví čínski architekti a urbanisti, použité boli moderné technológie, k dispozícii sú služby a nadštandardná úroveň ubytovania. Všetko, čo si v ideálnom meste môžete želať. Až na maličkosť - nikto tam nechce bývať.

Mesto Kangbaši projektovali ako ideálne mesto pre milión ľudí. Podľa neoficiálnych odhadov však v roku 2010 malo 30 tisíc obyvateľov, vlani iba stotisíc. Čínske megamesto je príkladom toho, ako dobrý projekt neznamená, že miesto – či už ide o mesto alebo lokalitu v ňom – si ľudia aj obľúbia.

Ako to v tomto čínskom “meste duchov” dnes vyzerá, si môžete pozrieť napríklad vo fotografickom projekte Kaia Caemmerera.

Vzťah k miestu sa totiž nedá naprogramovať. Musí vzniknúť. Na to, aby si ľudia dokázali vytvoriť dobrý vzťah k určitej lokalite, musí byť naprojektovaná úprimne a v dobrej vôli. Obľúbenosť miesta je totiž viac psychologický ako urbanistický fenomén.

Ako fungujú vzťahy k verejným priestranstvám

Pokiaľ si človek cez zážitok “prečíta”, že priestor, v ktorom sa nachádza, je obchodným miestom, bude sa k nemu správať chladne a racionálne.

Ide o podobný rozdiel, ako ísť na večeru do reštaurácie alebo ku kamarátom. V prvom prípade platíte za jedlo peniaze, medzi vami a majiteľom podniku je obchodný vzťah a napriek tomu, že opakovane ste sa mohli v reštaurácii najesť dobre, keď nebudete spokojní, je veľmi pravdepodobné, že sa tam už nevrátite. Nespokojnosť dáte najavo a poviete o nej aj iným.

Je málo pravdepodobné, že rovnako kritický budete k večeri, ktorú vám navarí kamarát. Ešte menej je pravdepodobné, že sa s ním za nepodarené jedlo prestanete stretávať a začnete mu robiť zlú reklamu pred inými ľuďmi. Nie ste totiž v obchodnom vzťahu.

Sú miesta, ktoré prirodzene priťahujú na odpočinok davy ľudí. Zdroj: Flickr

V prenesenom význame ide o podobný rozdiel, aký je medzi verejnými priestranstvami s charakterom, ktorý k mestu patrí prirodzene, pretože rieši jeho problémy a priestormi, ktoré vznikli za určitým účelom a obyvateľov sa snažia presvedčiť, aby ich využívali.

Ľudia si zväčša vzťahy k miestu na prvý pohľad neuvedomujú, no podvedome ich vnímajú a reagujú na ne. Od toho sa odvíja aj ich mentálne nastavenie a spôsob, akým pristupujú na danom mieste k iným ľuďom.

Nakupujúci človek je viac v strehu a v napätí. Obchodné a bezpečnostné pravidlá robia ľudí necitlivými k iným. To je tiež dôvod, prečo sa z nákupných centier vracajú domov unavení a majú k týmto lokalitám slabšie citové väzby.

Kam chodia ľudia radi?

Pri veľmi veľkom zjednodušení by sa dalo povedať, že projekt sa musí odvíjať od úprimnosti, slobody a rešpektu k prostrediu aj k požiadavkám tých, ktorí lokalitu budú využívať.

V konaní ľudí nachádzajúcich sa vo verejnom priestore sa to prejaví napríklad týmito znakmi:

  1. Jedia a pijú na danom mieste čokoľvek si so sebou prinesú.
  2. Trávia tam ľubovoľne veľa času, bez toho, aby ich niekto kontroloval.
  3. Môžu sa svojvoľne pohybovať, sedieť na zemi, liezť po stromoch, ležať na tráve, stáť na rukách, bez toho, že by to niekoho zaujímalo.
  4. K dispozícii majú dostatok infraštruktúry, ktorá im umožní vykonávať základné ľudské potreby – nájdu tam toalety, čistý vzduch, možnosť socializovať sa, jesť, piť z fontániek s pitnou vodou.
  5. Môžu spievať a hrať na hudobné nástroje.
  6. Môžu tam vykonávať ľubovolné športy.
  7. Do priestoru majú prístup aj so zvieratami.
  8. Priestor nie je fyzicky izolovaný od okolitého prírodného alebo mestského prostredia a vplýva naň počasie.
Parky sú obľúbeným miestom na stretávanie, Zdroj: Flickr

Pri plánovaní dobrých miest pre život to znamená vrátiť sa k tomu, čo urbanizmus vo svojom pôvodnom znení tvorí – nielen materiálová stránka mesta, ale tiež sociálna interakcia medzi jeho obyvateľmi.

Čo spája fungujúce príklady?

Keď sa pozrieme na rebríčky najlepších (a tým aj najobľúbenejších) verejných miest na svete, tak v drvivej väčšine prípadov sú to lokality situované v rozľahlých mestských záhradách, ktoré sú začlenené do urbanizovaných centier.

Sú ľahko dostupné verejnou dopravou aj autom, možno si do nich odskočiť kedykoľvek počas dňa a vykonávať v nich akúkoľvek aktivitu. Oddýchnuť si tu počas práce. Naobedovať sa s prineseným jedlom. Športovať. Pobudnúť v nich s deťmi na pestrých detských ihriskách. Stráviť čas pri vodných plochách alebo riekach, prípadne venovať sa aktivitám spojeným s vodou.

Silný prírodný prvok, obyčajne kombinácia vody a pestrej zelene, ktorá navodzuje atmosféru divokého lesa, nie striktne plánovaných solitérnych stromov, spája urbanizovanú zónu s prírodou. To už pri prvom kontakte psychike dáva signál na uvoľnenie.

Príkladom sú Turia Gardens vo Valencii, o ktorých píšeme v tomto článku.

Detské ihrisko v americkej Atlante navrhnuté japonským sochárom Isamom Noguchim Zdroj: The Isamu Noguchi Foundation

Popustiť uzdu fantázii na detských ihriskách

Vízie architektov a urbanistov sa v skvelých miestach pre život v meste prejavujú aj tým, že navonok na nich nevidieť snahu vytvoriť niečo extrémne unikátne. Skôr sa genialita návrhu prejavuje v zážitku, ktorý je s pobudnutím na danom mieste spojený. Pestrá zmes zážitkov a vizuálnych vnemov sa odhaľuje postupne, nie je prvoplánová a u obyvateľov navodzuje pocit pokoja.

Samostatnou kapitolou sú detské ihriská vrámci unikátnych verejných priestorov. Nie sú to zóny s dvoma šmýkačkami a sériovo vyrábanými preliezkami. Zmyslom detských ihrísk je dať aj rodičom možnosť oddýchnuť si. Rovnako tak stráviť čas spolu s ich deťmi na ihrisku.

Práve detské ihriská sú miestom, kde fantázie dizajnérov nie sú limitované a sú prvkami v inak harmonickom priestore, ktorý sa stáva ťahúňom aj pre ďalšie návštevy. Pozrite si napríklad detské ihrisko v americkej Atlante, navrhnuté japonským sochárom Isamom Noguchim.

Pridaj komentár