Renáta Ormandíková: Chcela by som späť lunapark

Tento článok je súčasťou seriálu “Čo by malo byť Nové Lido”. Pýtame sa v ňom Bratislavčanov, čo by podľa nich nemalo chýbať v plánovanej mestskej štvrti na petržalskej strane Dunaja.

Šperkárka, výtvarníčka, majiteľka obchodu Krása Vesmírna. Renáta Ormandíková v Petržalke vyrástla. Pri prechádzke po súčasnom území Nového Lida porozprávala architektovi Igorovi Markovi, aké to tam bolo kedysi a čo by privítala na tomto mieste v budúcnosti.

“Ako dieťa som s rodičmi žila v Starom Meste, v centre na Klemensovej ulici. Po tom, čo rodičia dostali nový byt, presťahovali sme sa do Petržalky, z čoho som ako piatačka na základnej škole nebola vôbec nadšená.

Presťahovali sme sa za Starý most. V tejto časti, kde sa teraz nachádzame, boli záhrady s pôvodnými domami, s pôvodnými obyvateľmi. Chodila som sem na prechádzky, na bicykli s kamarátkami, chodili sme do záhrad. Kam sme dočiahli, tam sme si odtrhli, čo sa dalo. Tá divočina mala niečo do seba.

Územie nikoho, nepatrilo ani k Petržalke, ani k Starému Mestu. Išlo len o taký ostrov. Okrem tohto územia, ktoré nám pripomínalo dedinu, sa v tomto období začínalo v Petržalke s výstavbou. Vo vykopaných jamách sme sa hrávali.”

“Spomínam aj na kúpalisko Lido s ľadovou vodou. Pre mňa to bolo nesmierne čarovné. S rodičmi sme nasadli na bicykel, prešli po hrádzi a chodili sme sa k Dunaju kúpať a opekať si. Tento priestor, kde teraz sme, sa stal pre nás miestom na užívanie si voľného času v prírode.”

Kávová kultúra a miesta na stretnutia

“Momentálne žijem v centre – pre tú kultúru kávičkovania a pitia vína. Druhou kultúrou sú pre mňa galérie a spoločenské priestory, kde sa ľudia môžu stretnúť. Mám totiž veľmi rada Paríž a jeho mestské oddychové zóny pri Seine, kde ľudia sedia, pozerajú na vodu, užívajú si pokoj, pijú kávu, môžu športovať, hrať šach či tenis.

Páčilo by sa mi, ak by sa to takýmto spôsobom rozvinulo aj u nás. Ak by som si mala vybrať miesto v Paríži, ktoré mám rada, tak by to bolo Marais. Uličkové, maličké, príjemné, samá kaviareň, ľudia sa tu prechádzajú, sú pekne oblečení. Veľmi príjemné sú aj uzávery ulíc pri Seine. V nedeľu sa tu bez problémov môžete pohybovať pešo, na bicykloch, korčuliach, zahráte si ping-pong a pokračujete ďalej v prechádzke.

Ja som úplne mestský človek, nevedela by som sa odsťahovať do izolácie. Potrebujem kaviarne, potrebujem sa s ľuďmi stretávať na príjemných miestach.”

dsc_3705

Výhľad, zeleň, lunapark

“Pridanou hodnotou bývania je určite výhľad na niečo príjemné, zeleň v okolí, parky, priestor pre deti, aj napriek tomu, že mám už deti veľké. Toto územie má ale nesmierne kvality, ktoré sa dajú využiť. Jednou z nich je blízkosť centra, blízkosť Dunaja.

A čo by tu rozhodne malo podľa mňa byť, je lunapark. Veľká škoda, že ho zrušili. Bol súčasťou môjho detstva. A v každom väčšom meste lunapark je. Je to atraktívne nielen pre deti, ale aj pre celé rodiny. Takže ja by som chcela ešte to.

Park v meste je spojený s oddychom – deka, bedminton na tráve. Námestie si spájam s pokojom – sedím, pozerám na ľudí, popíjam kávu. V parku zase chcem niečo robiť, napríklad venčiť psa.

Moja otázka je, kedy bude Lido hotové. Či sa dožijem ešte toho, ísť si sem sadnúť alebo sa prejsť.”

 

Obuv dodala slovenská značka Novesta

www.novesta.sk