Urbanista: Mesto má byť pre ľudí ako predĺžená obývačka a ponúknuť im priestor, kde môžu robiť to, čo majú radi

“Za posledných 30 rokov sme Bratislavu len konzumovali a neskúsili sme pre mesto niečo urobiť. Niečo veľkorysé, kvalitné, čo by malo celospoločenskú hodnotu,” hovorí urbanista a architekt Igor Marko. Okrem spokojného mesta sme sa s ním rozprávali o tom, akú úlohu v ňom zohrávajú samotní ľudia a prečo by sme nemali v meste zanedbávať humor.

7 svetových metropol, ktoré zo svojich riek vyťažili maximum

Stáročia boli rieky pre mestá len dopravnými cestami na prepravu tovarov a ľudí a zdrojom zavlažovania. Avšak postupne, ako sa naše vnímanie tokov menilo, začali sme chápať, že voda predstavuje oveľa väčšie bohatstvo. Ak mesto pristúpi k tomuto zdroju zodpovedne, dokáže rieku využiť na zvýšenie kvality života obyvateľov. Pozrite si niekoľko príkladov zo sveta, kde mestá túto úlohu zvládli dokonale.

Na toto mesto som si zvykla, hovorí poštárka Alenka, rodáčka z Karlovky

S Alenkou sme sa stretli v mestskej časti Devín, kde sa z Dunaja stáva pokojnejšia rieka s mnohými zátokami a čarovnými zákutiami. Optimistická poštárka život oddala roznášaniu zásielok, no jej voľný čas vždy patrí nemeckému ovčiakovi Aske. Aj s ňou sme strávili príjemné zimné predpoludnie, počas ktorého nám Alenka ukázala mnohým Bratislavčanom skryté miesta patriace do CHKO Malé Karpaty.

Paralympionička Miška: Nemám nijaké miesto, kde by som sa nedostala

Optimistická dvadsiatnička Miška je pozitívnym príkladom toho, že byť na vozíčku nemusí byť vždy tragédia. Začínala so súťažným plávaním, dnes reprezentuje Slovensko v športe boccia, v ktorom je treťou najúspešnejšou ženou na svete a najlepšou v Európe. Nielen o tom, ako sa dá napriek prekážkam pohybovať mestom s úsmevom nám porozprávala na prechádzke okolo petržalského Draždiaku. Na stretnutie prišla spolu s mamou a mladším bratom.

V Bratislave je veľa reality a málo snov, hovorí novinár Matúš Német

Pochádza z Veľkých Loviec, v Trnave študoval sociálnu prácu a v roku 2015 nastúpil na miesto v bratislavskom Večerníku. Po jeho zrušení prešiel niekoľkými pozíciami v Pluske a nakoniec zakotvil v Hospodárskych novinách. S Matúšom sme sa stretli v skoré piatkové ráno na zastávke Molecova v Karlovke, aby sme spolu absolvovali jeho cestu do práce, tentokrát s medzizastávkou v Starom Meste.

Taxikár Jaroslav: Dnes už k Bratislave necítim nič

Rodák z Bratislavy Jaroslav má 60 rokov a za sebou pestrú osobnú históriu. Študoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Osud ho zavial na kriminálku, kde pracoval 18 rokov, až ho politické dianie koncom deväťdesiatych rokov prinútilo zmeniť povolanie. Už 20 rokov si ho ľudia volajú, keď potrebujú zviezť hlavným mestom Slovenska.